Keď tvoje židovské meno nie je ono

Nie, nie, neriešili to, či sa vydať a zobrať si manželovo priezvisko, alebo či sa po rozvode vrátiť k pôvodnému. Úplne vážne sa bavili o tom, či nezmeniť priezvisko celej rodine. Vraj je lepšie, keď má človek priezvisko, ktoré znie viac aškenázsky (pôvodom z Európy). Teda že, dajme tomu, volať sa Goldberg, je lepšie ako napríklad Šitrit.
Pripadalo mi to ako zábava unudených paničiek a pripomienka, že židia si v minulosti menili priezviská tak, aby nezneli príliš „židovsky“. A po vzniku Izraela si ich zase hebreizovali, aby zneli hebrejsky.

Aj by som bola na celú tú záležitosť zabudla, keby som si nedávno neprečítala, že na ministerstve vnútra ležia žiadosti sefardských (pôvodom zo severnej Afriky a Blízkeho východu) rodín o zmenu priezviska. Sú to hlavne veriace rodiny, čo chcú synov dostať do najlepších náboženských škôl.

Tam majú vraj stále radšej malých Aškenázov. A tak si rodičia z Maroka priezvisko Tudžerman zmenia na aškenázsky znejúce Truzman.

Ako správne pripomenul môj muž (sám sefardský žid, ktorého rodičia tiež prišli do Izraela s iným priezviskom, aké nosia teraz), táto finta im dlho nevydrží. Mladý Truzman, rodený Tudžerman, bude mať ťažko rovné plavé alebo ryšavé vlasy a svetlé oči. A ak sa v náboženských školách uplatňuje pravidlo pôvodu, aj tak ho asi nezoberú.

Celé to hľadanie novej identity je podivuhodné v komunite, ktorá sa drží tradícií a príslušnosti k rodine. S takou ľahkosťou sa vzdať mena. Ani nie z bezpečnostných či vlasteneckých dôvodov. Len pre výhody a členstvo v klube, kde Truzman z Maroka nie je vítaný.