WASHINGTON, BRATISLAVA. Bude Barack Obama skutočne výnimočný prezident, ako si to mnohí jeho voliči mysleli, alebo zapadne medzi priemerných? Jeden z rozhodujúcich testov nového amerického prezidenta, ktorý môže ovplyvniť aj jeho budúce znovuzvolenie, prichádza práve túto jeseň. Netýka sa Iraku, Afganistanu ani ekonomickej recesie, ale niečoho, čo je oveľa viac čisto vnútorným americkým problémom. Do Kongresu sa dostáva reforma zdravotníctva.
Ťaženie za zmenu systému na parlamentnej pôde mal odštartovať dnes v noci Obama nie celkom bežným príhovorom pred senátormi a kongresmanmi. V hlavnom vysielacom čase plánoval osloviť aj obyčajných Američanov, ktorí túto tému sledujú viac ako správy zo Stredného východu. A chcel jasne naznačiť, ako si nový zákon predstavuje.
Obamov test Americký systém zdravotníctva zmenu potrebuje, na čom sa zhodnú aj viacerí Obamovi kritici. Američania dávajú za zdravie najviac peňazí na svete, no úroveň v mnohom zaostáva za inými rozvinutými krajinami. A všetko to podčiarkuje fakt, že 47 miliónov ľudí, šestina obyvateľstva, nemá zdravotné poistenie.
Prázdninové Obamovo presviedčanie verejnosti o potrebe reformy mu celkom nevyšlo. Väčšina Američanov podľa prieskumov stále nevie, o čo ide. Pretlmočiť zložitú tému ľuďom je výzva aj pre takého rečníka, akým je Obama. „Je to najdôležitejší test počas môjho politického života. Snažiť sa jasne vysvetliť ľuďom, prečo je dôležité reformovať zdravotníctvo,“ povedal v lete prezident v rozhovore pre Time.
Čo chce Obama
Rozšíriť pokrytie poistenia. Asi 47 miliónov Američanov nemá zdravotnú poistku, čo má na svedomí 18-tisíc obetí ročne. Znížiť náklady. Zdravotníctvo stojí USA dvakrát viac ako iné rozvinuté krajiny. Podľa jedného výskumu až 700 miliárd dolárov sa zbytočne vyhodí na opakované testy či röntgeny.
História ukazuje, aký to môže byť ťažký a márny boj. Za sto rokov sa podarilo systém čiastočne reformovať iba prezidentovi Lyndonovi Johnsonovi v roku 1965. Zuby (a popularitu) si na ňom vylámali viacerí, naposledy demokrat Bill Clinton.
Diskusia o zdravotníckej reforme je tiež hlavný dôvod, ktorý zastavil obamamániu. Prezident má v súčasnosti „obyčajnú“ päťdesiatpercentnú podporu. Navyše mnohí jeho bieli voliči, často demokrati, takí kľúčoví počas novembrových volieb, sa od neho odvracajú. Slovami analytikov priam „voľným pádom“.
Táto časť Američanov sa reformy bojí. Väčšinou sú poistení a so zdravotnou starostlivosťou relatívne spokojní.Obávajú sa, že Obamova zmena zníži ich štandard alebo budú platiť viac.
Ako poistiť nepoistených? Na rozdiel od manželov Clintonovcov spred 15 rokov nenavrhla vláda vlastný zákon, ale necháva na ňom pracovať Kongres. Najväčšia diskusia je o otázke verejného zdravotného poistenia, ktoré by malo pokryť v súčasnosti nepoistených ľudí.
Okrem silnej loby súkromných poisťovní s ním nesúhlasia republikáni. Podľa nich by mal štát zostať v úzadí. Proti sa vyjadrujú aj viacerí umiernení demokrati.
Obama už naznačil, že táto téma nemusí byť nemenná, s čím pre zmenu nesúhlasia liberáli. „Chcem demokratom a republikánom vysvetliť, že som otvorený novým nápadom a nie sme takí ideologickí,“ vysvetľoval prezident pre televíziu ABC, čo mal hovoriť v noci pred Kongresom.
Obamova vláda by chcela mať zákon schválený do konca roka. To, či sa to podarí, môže ovplyvniť nielen americké zdravotníctvo, ale aj budúcnosť 44. prezidenta.
