Kyjev 30. marca (TASR) - Hlavnou hrozbou slobody slova na Ukrajine je garantovaná beztrestnosť za vraždy a útoky proti novinárom. Tento stav podľa medzinárodnej organizácie na ochranu novinárov Reportéri bez hraníc (RSF) umožňuje aj absolútna uzavretosť milície a tajnej služby SBU pred verejnosťou.
Vo vyhlásení odsúdili zosilnenie násilia proti médiám na Ukrajine počas predvolebnej kampane pred nedeľňajšími parlamentnými voľbami. V priebehu posledného týždňa v Čerkaskej oblasti milícia prepadla auto, prevážajúce z Čerkás do Kyjeva 107-tisíc exemplárov opozičných riadne zaregistrovaných novín Svoboda. Značná časť nákladu bola pritom zničená. V Luhansku zasa zhabali viac ako stotisícové vydanie novín XXI vek.
"Nehľadiac na záväzky, ktoré prijala ukrajinská vláda v dôsledku tlaku Rady Európy, obdobie rokov 1998 až 2002 bolo poznačené nekonečnými aktmi fyzického násilia proti novinárom. Celkové násilie proti tlači v priebehu posledných štyroch rokov je hybnou silou nátlaku na právo slobodne informovať. Od volieb v roku 1998 je to najväčšia prekážka pre slobodu informácie a myslenia," vyhlásili RSF.
Od roku 1998 za dosiaľ nevyjasnených okolností na Ukrajine zahynulo 10 novinárov a 41 utrpelo vážne zranenia v dôsledku fyzických útokov. Zavraždení novinári vo väčšine prípadov pracovali nad materiálmi, obsahujúcimi obvinenia proti milícii, prokuratúre, vplyvným politickým a ekonomickým štruktúram na celoštátnej alebo miestnej úrovni. Hoci priame spojenie medzi vraždami a novinárskou činnosťou nemohlo byť definitívne určené.
Scenáre útokov na novinárov podľa RSF zarážajú neobyčajnou podobnosťou. Vrahovia novinárov väčšinou neboli odhalení, avšak prípady zadržania a obvinenia narkomanov a iných osôb vyvolali značné pochybnosti o objektívnosti vyšetrovania. V najznámejších prípadoch vrážd novinárov Georgija Gongadzeho v roku 2000 a Ihora Oleksandrova v roku 2001 prokuratúra a milícia vyvolali výrazné prekážky pre posun vyšetrovania.
(spolupracovník TASR Martin Benko) mic
