Rabín Jehuda ben Becalel
Narodil sa okolo roku 1520. Ako rabín začal v roku 1553 v moravskom Mikulove, neskôr sa presťahoval do poľskej Poznane. Vrchným rabínom v Prahe bol od roku 1596. Zomrel v roku 1609 v Prahe.
Keď kráľ Rudolf II. vydal rozkaz, aby Židia opustili Prahu, rabín Löw pochopil, že sa s ním musí stretnúť. Vydal sa teda na kráľovský dvor, ku kráľovi ho však ani nepustili. Rozhodol sa ho teda osloviť na ulici. Postavil sa do stredu Kamenného mosta, lebo mal overenú správu, že práve cezeň kráľ pôjde.
Keď ľudia zhliadli približujúci sa vyzdobený kráľovský povoz so štyrmi koňmi s lesklými remeňmi, kričali na rabína aby ustúpil. Ten však akoby ani nepočul, nepohnute stál ďalej. Löwa neodradilo ani blato a kamenie, ktoré naňho hádzali.
No kone rabína neprešli, samy sa zastavili, keď sa vydal oproti nim. Zasypaný blatom a kvetmi určenými kráľovi pokľakol Löw pred Rudolfom II. a prosil ho, aby Židia nemuseli do vyhnanstva. Prekvapený kráľ mu poručil, aby za ním prišiel na Hrad. Tam neskôr dosiahol nielen milosť pre vyznávačov Starého zákona, ale s kráľom sa spriatelil a dlhú chvíľu mu chodil krátiť alchýmiou.
Za hranice komunity Takto prvé stretnutie Jehudu ben Becalela s Rudolfom II. opísal Alois Jirásek v Starých povestiach českých. Je to len jedna z mnohých povestí, ktoré sa o Löwovi začali tradovať v 19. storočí. Bez ohľadu na ich pravdivosť platí jedno: učenec Löw, nazývaný aj pražský Maharal, mal rešpekt aj mimo židovskej komunity, vďaka ktorému počas jeho života zažila nevídaný rozkvet.
O tom napokon svedčí aj konferencia, ktorá si v Prahe pripomína 400 rokov od jeho smrti. „Sú tu aj ľudia, ktorí nie sú Židia. Rozmer diela rabína Löwa je taký veľký, že sa oň ho zaujíma veľa ľudí a ide to za hranice židovskej komunity,“ povedal pre denník MF Dnes Peter Györi z pražskej židovskej obce nad Löwovým hrobom na Starom židovskom cintoríne.
Konzervatívny reformátor Dátum ani miesto narodenia Jehudu ben Becalela nie sú presne známe. Narodil sa približne medzi rokmi 1520 a 1525 v poľskej Poznani alebo v nemeckom Wormse. Dátum rabínovej smrti známy je, rôzne sa uvádza pre odlišné kalendáre. Löw zomrel 7. septembra 1609 podľa juliánskeho kalendára. V tom čase sa však používal dodnes platný gregoriánsky kalendár, podľa ktorého to bolo 17. septembra.
FOTO - Česká pošta
Isté je, že obaja rabínovi rodičia pochádzali z Prahy. Kým sa v stovežatej usídlil aj ich syn, robil rabína 20 rokov na Morave. V Prahe však nezačínal ako hlavný rabín. Niekoľko rokov tam robil najskôr rektora Klausa, súkromnej rabínskej akadémie. Na to obdobie bol ben Becalel pokrokovým pedagógom. Jeho postupy sa v mnohom zhodovali s metódami priekopníka modernej pedagogiky Jana Ámosa Komenského, ktorý sa narodil o 70 rokov neskôr.
Vrchným pražským rabínom sa Löw stal na sklonku 16. storočia. Za sebou zanechal podľa Pavláta 15 významných diel o vzťahu človeka k Bohu a Židov k Izraelu. „Löw je príťažlivý ako reformátor v zmysle konzervatívnom – jeho reforma predstavovala návrat ku koreňom,“ povedala Českej televízii Eva Kosáková zo Židovského múzea.
Mýtus o Golemovi Popri tom všetkom sa Löw venoval aj alchýmii, záľube, ktorú mal aj kráľ. A zaujímala ho aj matematika a astronómia, vďaka ktorej sa zoznámil s Tychom de Brahe. Tam niekde má zrejme pôvod legenda, ako Löwa v pražskom gete navštívil sám kráľ v Brahovom sprievode. Napriek tomu, že aj v tom čase bolo obohnané múrom. Čo však pražského Maharala a spolu s ním aj jeho židovskú štvrť preslávilo najviac, je povesť o umelom človeku Golemovi. Paradoxne, lebo sám rabín ho vo svojich dielach nespomínal.
Golem podľa legendy pracoval za dvoch, zvládal všetky ťažké domáce práce, ale aj chránil geto. Nikdy nemal smäd a nikdy nemusel odpočívať. Na sabat, keď sa nesmelo pracovať, rabín Golemovi vždy vybral z úst pergamen so šifrou a spravil z neho len kopu hliny. Ako je známe, raz však Löw zabudol papierik vybrať, Golem sa vymkol spod kontroly a ničil všetko naokolo. Rabínovi sa robota nakoniec podarilo zastaviť a nechal ho uložiť na povalu syngógy.
Golem je však skôr ako Löwov vynález, príbehom iného obdobia. Romantizmus 19. storočia, ktorý si ho vymyslel, predznamenal, čo sa malo Židom stať o desaťročia neskôr, keď ich nikto neochráni.
Pražského rabína nájdete na Hrade
PRAHA, BRATISLAVA. Znalci pražskej židovskej komunity hovoria, že sú dvaja rabíni Löwovia. Jeden skutočný a jeden vybájený.
Výstava v Cisárskej koniarni Pražského hradu je o oboch. Ten, kto čaká legendy o Golemovi, sklamaný nebude. Nežidovskej verejnosti má však podľa riaditeľa Židovského múzea v Prahe Lea Pavláta pomôcť objaviť Löwa najmä ako pravého filozofa a pedagóga.
FOTO - ČTK
Expozícia Cesta života – Rabín Jehuda ben Becalel ponúka všetko od Löwových rukopisov z Oxfordu cez kabalistický zvonček kráľa Rudolfa II. so srdcom zliatym zo siedmich kovov a s hebrejskou formulkou až po umelecké diela z romantizmu, ktoré živili legendu o rabínovi ako autorovi umelého človeka Golema.
Nechýbajú ani exponáty svedčiace o umení, astronómii a alchýmii vtedajšej Prahy, ktoré dotvárajú dobový kontext.
Výstava, ktorú otvoril Golem začiatkom augusta, potrvá do 8. novembra.
Pavol Szalai
