BRATISLAVA. Minuloročná sezóna hurikánov bola silná káva aj pre Gonaives. Pobrežné mesto na Haiti v Karibskom mori si pritom môže povedať, že je na tento živel zvyknuté.
Najskôr prišla v polovici augusta tropická búrka Fay. O týždeň neskôr mesto „navštívil“ hurikán Gustáv. Obyvatelia sa ani nestihli spamätať, keď dorazili ďalšie hurikány podľa abecedy Hanna a Ike.
Stotisícové mesto Gonaives na Haiti vybral americký magazín Popular Mechanics do zoznamu ôsmich najnebezpečnejších oblastí na svete. Tieto mestá netrápia vojny ani terorizmus, ale prírodné živly. Za najnebezpečnejšie miesto na svete podľa vrážd na počet obyvateľov sa pritom v súčasnosti označuje mexické mesto Ciudad Juarez, ktoré trápi vojna gangov.
Oblasti v americkej Oklahome, na indonézskom ostrove Jáva alebo v Číne môžu žiť v mieri či bez vrážd drogových kartelov, no napriek tomu sú v neustálom ohrození. Úradujú tam tornáda, vybuchujú sopky či rozširujú sa púšte.
Kliknite - obrázok zväčšíte
Obeť hurikánov a ľudí
Gonaives je pravidelne devastované hurikánmi. V roku 2004 tu hurikán Jeanne zabil dvetisíc ľudí. Okrem toho, že mesto leží v Karibiku, ktorý je známy pravidelnými výskytmi tropických búrok, má ešte jeden rozmer, ktorý ho robí zraniteľným. Z troch strán ho obklopujú kopce, z ktorých prichádza voda. Obyvatelia v nich ťažia drevo, čo viedlo k vyklčovaniu stromov, ktoré zachytávali vodu. Ak teda príde hurikán, z Gonaives sa stane veľké jazero plné blata, kde voda dosahuje výšku aj štyri metre.
Nič nám nezostalo. Toto ani nie sú moje šaty. Musela som si požičať aj posteľnú bielizeň.
obyvateľka Gonaives rok po minuloročných hurikánoch
Vrch Merapi na indonézskom ostrove Jáva v miestnej reči znamená ohňová hora. Trojtisícová sopka dymí 300 dní do roka a občas aj vybuchne. Patrí medzi najaktívnejšie vulkány krajiny. Počas svojej 450ročnej aktívnej činnosti vybuchla 60krát. V roku 1994 zabila 60 ľudí, v roku 1930 tisíc. Podľa Popular Mechanics žije na úrodných poliach hory Merapi vo vzdialenosti do 6 kilometrov od sopky dvestotisíc ľudí. Ľudia sú už na otrasy a erupcie zvyknutí. Keď explodovala v roku 2006, mnohí podľa denníka Guardian váhali s evakuáciou – chceli sa postarať o dobytok a plodiny.
Rekordná zima
Na rozdiel od iných príkladov, ktoré vybral americký magazín, ruský Verchojansk netrápia prírodné živly v klasickom zmysle slova. Napriek tomu to nie je miesto, kde by chcel človek žiť.
Odpoveď je jednoduchá: je tam zima. Mnohí ho označujú za najstudenšie mesto sveta, nachádza sa za severným polárnym kruhom na ďalekej Sibíri. Teplota tu počas zimy klesá až na mínus 40 stupňov Celzia. Práve tu namerali v 19. storočí mínus 67,8 stupňa Celzia, čo sa považuje za najnižšie nameranú teplotu na severnej pologuli.
Verchojansk založili v 17. storočí kozáci a stalo sa tak najstarším mestom za polárnym kruhom. V súčasnosti tu žije asi 1500 ľudí, ktorí počas zimy takmer nevidia slnečné svetlo. Naproti tomu v lete tu býva relatívne teplo (raz tu namerali teplotu plus 39 stupňov). Keď sa rozpustia snehy, mesto je obklopené jazerami a nemá prístupovú cestu po zemi.
Verchojansk sa hrdo označuje titulom pól chladu, teda naj?chladnejšie miesto na pologuli. A práve túto svoju nevýhodu sa snažia domáci využiť. Ako napísal v roku 2006 nemecký magazín Spiegel, mesto chce svojou studenou výnimočnosťou zaujať turistov. Tí by si okrem nefalšovanej ruskej zimy a zvykov mohli pozrieť aj neďaleké gulagy.