pripravujú sa na politickú premiéru Georgea W. Busha.
Nikto si už nevšíma transatlantické spory, americkú "hyperveľmoc" ani škandál s Monikou Lewinskou. Všetci spojenci spomínajú na energiu, starostlivosť a šarm prezidenta, ktorý sa intenzívne venoval vzťahom so Starým kontinentom.
Taliansky minister zahraničných vecí Lamberto Dini si tento týždeň lyricky zaspomínal na Clintonove "vodcovské schopnosti, politickú inteligenciu ako aj na ľudské teplo a šarm osobnosti". Jeho francúzsky kolega Hubert Védrine označil Clintonovu administratívu za "najotvorenejšiu Európe za posledných 20 rokov". Védrine tiež vyzdvihol Clintonovu podporu pre vybudovanie vlastného obranného systému Európskej únie.
V emóciami nabitej rozlúčke počas Clintonovej návštevy Británie premiér Tony Blair zdôraznil strategický význam blízkych transatlantických vzťahov a vyhlásil: "Bill Clinton tomu rozumel viac, ako ktokoľvek iný."
Populárny kosovský vodca Ibrahim Rugova, narážajúc na bombardovanie srbských jednotiek v jeho vlasti jednotkami NATO, povedal: "Zapamätáme si ho ako hrdinu."
Hoci sa žiaden z európskych vodcov nedopustil diplomatického faux pas a neporovnával Clintonove výsledky na poli zahraničných vzťahov s Bushovým čistým registrom, verejné mlčanie o tejto téme tento fakt ešte viac zdôraznilo. "Musíme sa vyjadrovať veľmi opatrne, pretože nová administratíva ešte nie je v úrade," povedal minulý týždeň Védrine po chválospeve na Clintona a jeho tím.
Nie každému sa však tlačia slzy do očí. Názory ruských analytikov na Clintonove vzťahy s Moskvou majú trpkastú príchuť a Belehrad sa ešte stále spamätáva z bombardovania jednotkami NATO.
"Clinton ma nikdy nepočúval," citovali médiá nedávno ponosu pápeža Jána Pavla II. svojmu lekárovi.
Zahraniční politickí experti zdôrazňujú fakt, že odstupujúci prezident po sebe nezanechá žiadnu "clintonovskú doktrínu" a že jeho najambicióznejší zahraničný projekt - mier na Blízkom východe - v posledných mesiacoch jeho vlády úplne zlyhal.
Ale Clintonova neúnavná snaha o dosiahnutie mieru na Blízkom východe a v Severnom Írsku si získala veľkú úctu. Postkomunistické štáty z východnej Európy neprestávajú zdôrazňovať, aký veľký význam mala jeho podpora pri ich prechode k demokracii.
"Meno Billa Clintona si určite nájde miesto v knihách o poľskej histórii," vyhlásil bývalý poľský premiér Jerzy Buzek.
Klaus Kinkel, nemecký minister zahraničných vecí po väčšinu 90. rokov, si spomína, že Clinton "si vždy našiel pre ľudí čas a dával im pocit, že ho ich problémy intenzívne zaujímajú...bol to veľmi úspešný prezident".
V Bosne, kde krviprelievanie začalo tri roky pred tým, ako sa jednotky NATO postavili na ochranu miestnych moslimov, si bývalý minister zahraničných vecí Haris Silajdžič zaspomínal na Clintona ako na človeka, ktorý "má srdce na pravom mieste".
Clintonovo energické úsilie o mier v Severnom Írsku pochválil írsky minister zahraničných vecí Brian Cowen: "Uznávame jeho obrovský podiel na mieri a blahobyte, z ktorých sa teraz tešíme."
Ruskí analytici sa však naopak tvária sklamane - ani počas Clintonovej osemročnej vlády sa nesplnila ich nádej, že Rusko sa raz stane rovnocenným partnerom USA.
