BRUSEL.
Experti pod vedením fínskeho exprezidenta Marttiho Ahtisaariho v správe zdôrazňujú, že aj Turecko musí urobiť viac pre zvýšenie svojej podpory v EÚ realizáciou hospodárskych a politických reforiem potrebných pre vstup do únie.
Zodpovednosť za pomalý priebeh reforiem a malý pokrok v prístupových rozhovoroch však správa pripisuje najmä krajinám EÚ, v ktorých je verejná mienka voči Turecku odmietavá a ktorých lídri navrhli, aby Ankare nebolo ponúknuté plné členstvo.
"Tieto negatívne postoje a prístupy európskych lídrov sú v jasnom rozpore so všetkými doterajšími rozhodnutiami a záväzkami EÚ," píše sa v správe predstavenej v Bruseli. "Spochybňujú dôveryhodnosť a spoľahlivosť EÚ a zásadu..., že dohody sa majú plniť."
Snaha o vstup do EÚ je oporou politických a finančných reforiem v Turecku, ktorého prístupové rokovania sa spomalili v súvislosti so znepokojením nad situáciou v oblasti ľudských práv, sťažnosťami na nedostatok pokroku pri reformách a územným sporom s Cyprom.
Reformátori strácajú podporu
Odpor voči prijatiu veľkej, prevažne moslimskej, i keď oficiálne sekulárnej krajiny do EÚ je mimoriadne silný vo Francúzsku, ktorého prezident Nicolas Sarkozy navrhol, aby Turecko dostalo namiesto úplného členstva ponuku úzkeho partnerstva s úniou.
Takéto návrhy podľa správy prispeli k poklesu podpory vstupu do EÚ medzi Turkami a vytvorili v Turecku dojem, že nikdy nebude schopné prijatia do únie.
"Nedôvera v pozitívny výsledok prístupového procesu demotivuje tureckých lídrov a znamená, že obyvateľstvo vyvíja na nich menší tlak na uskutočnenie potrebných reforiem, čo zasa podporuje argumenty skeptikov voči Turecku v EÚ," uvádza správa. Tento "bludný kruh" sa podľa nej musí skončiť: "Vyžiada si to zmenu postoja európskych i tureckých predstaviteľov."
Nezávislá Komisia pre Turecko je zložená s bývalých politických lídrov, ktorí podporujú prijatie Turecka do EÚ, pochádzajú však prevažne z krajín so silným odporom voči takémuto kroku. Okrem Ahtisaariho do komisie patria napríklad francúzsky expremiér Michel Rocard, bývalý šéf holandskej diplomacie Hans van den Broek či niekdajší španielsky minister zahraničných vecí Marcelino Oreja Aguirre.
