Spojené štáty, podobne ako Rusko, predávajú zbrane aj krajinám, ktoré majú s demokraciou problém.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Systém protivzdušnej obrany za 6,5 miliardy dolárov pre Spojené arabské emiráty. Stíhačky za 2,1 miliardy pre Maroko či dvojmiliardové útočné helikoptéry pre Taiwan.
To sú hlavné položky z množiny zbraní, ktoré Spojené štáty predali v roku 2008. Američania sú stále krajinou, ktorá vyváža najviac zbraní do zahraničia. A podľa najnovšej správy amerického Kongresového výskumného úradu, ako ju citoval americký denník New York Times, svoj podiel na celkovom predaji ešte výrazne zvýšili.
Až dve tretiny zbraní predali Američania, druhí Taliani či tretí Rusi sú ďaleko z nimi s troma percentami.
Podobný rebríček pripravuje aj Štokholmský medzinárodný inštitút mierového výskumu. Podľa Siemona Wezemana z organizácie je ťažké získať presné čísla. „Podľa nás správa Kongresu nadhodnocuje podiel Američanov, pretože úrad mal k dispozícii všetky americké čísla, no napríklad Rusov podcenil,“ hovorí pre SME Wezeman.
Kríza trh zasiahla málo
Napriek tomu, že počet zbraní za minulý rok mierne klesol na trojročné minimum, podľa Wezemana sa nedá hovoriť, že by ekonomická recesia výrazne zasiahla do medzinárodného obchodu so zbraňami. „Samozrejme, niektoré krajiny okresávali zbrojenie. Ale mnohé iné štáty ako India či krajiny na Blízkom východe cítia potrebu modernizácie armády a podpísali či ohlásili drahé kontrakty,“ povedal. Vo veľkom začína nakupovať aj Brazília, ďalšia narastajúca veľmoc, Čína, sa z trhu stiahla.
Politika nad demokraciou
Najväčšími kupcami od Američanov sú India, Taiwan či Južná Kórea. Sú však medzi nimi však aj krajiny ako Saudská Arábia či Egypt, ktoré majú problémy s demokraciou či dodržiavaním ľudských práv. Rusko pre zmenu predáva zbrane krajinám ako Sýria či Venezuela. Podľa Wezemana nikto nechce predávať zbrane krajinám, ktoré nedodržujú ľudské práva, no niekedy namiesto princípov nastúpi reálpolitika.
„Niekedy viac ako profit rozhoduje politický vplyv. Napríklad Saudská Arábia má problémy s Iránom. Na oplátku môžete za to dať ropu,“ naznačuje spoluprácu Spojených štátov s blízkovýchodným autoritatívnym kráľovstvom.
Navyše, ak sa zbrane predávajú do krajín tretieho sveta, riziko, že nakoniec skončia v nesprávnych rukách, je väčšie ako medzi rozvinutými krajinami. V istých štátoch so slabými či skorumpovanými vládami sa môžu predať ďalej, prípadne stratiť vnútri krajiny.
Predávajúce krajiny by mali mať podľa Wezemana povinnosť sledovať, kam idú ich zbrane. „Američania to pritom dodržiavajú viac ako iné krajiny. Aj po desiatich rokoch pošlú inšpekciu a pýtajú sa, kde sú ich zbrane,“ hovorí. Dodáva, že si tým tiež chcú chrániť tajomstvo svojich zbraní, z ktorých mnohé majú najmodernejšie na svete.
