WASHINGTON, BRATISLAVA. Tabu. To slovo ruskí novinári poznajú veľmi dobre. Keď sa ním začal oháňať vydavateľ amerického magazínu GQ, americké médiá to zarazilo.
Vydavateľ Conde Nast nariadil, aby septembrové číslo magazínu stiahli v Rusku z predaja. Dôvodom bol investigatívny článok s názvom Temný vzostup Vladimira Putina k moci.
Vydavateľ, ktorý v Rusku vydáva aj lokálnu verziu módneho časopisu Vogue a vlastní i Vanity Fair, navyše zakázal zverejniť článok na internete, ako aj jeho publikovanie v iných sesterských časopisoch a propagovanie na verejnosti.
Ako zatajiť vlastný článok
„Je to veľmi záhadné," povedal autor článku Scott Anderson pre americké rádio NPR. „Bolo jasné, že článok uverejnia, ale snažia sa ho pochovať, ako sa to len dá," dodal Anderson, ktorý v minulosti písal pre magazín New York Times či Vanity Fair.
Investigatívnym článkom o bombových útokoch na ruské obytné domy spred desiatich rokov zrejme zabrnkal v Rusku na príliš citlivú strunu. Spochybňuje v ňom oficiálnu verziu, ktorá z útokov obvinila čečenských teroristov a dala vtedy čerstvému premiérovi Vladimirovi Putinovi argument na ráznu vojnu na Kaukaze.
Nič nové. Tabu stále platí
Andersonove zistenia pritom nie sú nové. Hovorí sa v nich o tom, že útoky, ktoré zabili stovky ľudí, veľmi pravdepodobne narafičila samotná ruská tajná služba FSB. Tej krátko predtým šéfoval sám Putin.
V Rusku o tom vyšlo už viacero kníh aj článkov. Pred rokmi o nich hovoril aj bývalý ruský agent Alexander Litvinenko. Toho pred tromi rokmi zavraždili v Londýne rádioaktívnym polóniom. Hlavný podozrivý z vraždy Andrej Lugovoj sa medzitým stal ruským poslancom s neprekonateľnou imunitou.
Prípad autocenzúry magazínu GQ podľa amerického rádia NPR potvrdzuje, že téma podozrivých okolností útokov z roku 1999 je v Rusku stále tabu. Podobne ako iné témy týkajúce sa ruského lídra Vladimira Putina.
Myslí si to aj Nina Ognianová z Výboru na ochranu novinárov. Budúci týždeň zverejní správu o 17 zavraždených novinároch od roku 2000. Len v jednom v prípade padlo obvinenie.
Aj posledný sovietsky líder Michail Gorbačov v nedávnom rozhovore pre londýnsky Times kritizoval Putina za odklon od demokracie. Najviac ho rozčúlili práve nevyjasnené vraždy Litvinenka či zabitej novinárky Anny Politkovskej, ktorá pracovala v kritických novinách, ktorých je spoluvlastníkom.
Streisandovej efekt
Magazínu GQ sa vďaka embargu vlastného článku podarilo vyvolať to, čo nechcel. Rozruch. Keby ho nezakázali, ako napísal bloger časopisu Foreign Policy Jevgenij Morozov, asi by si ho v Rusku aj na Západe málokto všimol.
Pripomenulo mu to internetový fenomén, známy ako Streisandovej efekt, keď pokus o cenzúru vyvolá ešte väčší záujem a spôsobí masovú publikáciu.
Meno dostal podľa prípadu herečky Barbry Streisandovej, ktorá sa súdila pre fotografiu jej prímorského domu. Obrázok bol súčasťou dovtedy neznámej internetovej stránky o pobrežnej erózii kalifornských pláží. Až snaha o jeho stiahnutie vyvolala zvedavosť asi u pol milióna surferov.
