Pôvodný text agentúry SITA bol o 20:09 aktualizovaný o text SME.
TEL AVIV. Irán má po týždňoch politickej krízy novú vládu. Jej zloženie a spôsob, akým ju včera schválil parlament, naznačujú, že prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda násilne povolebné otrasy nezasiahli tak silno, ako sa predpokladalo.
Vláda mu napriek vyhrážkam časti poslancov prešla pomerne hladko. Z 21 kandidátov neuspeli traja. Niektoré mená v kabinete len potvrdzujú, že Ahmadínedžád sa bude držať tvrdej línie. Doma aj navonok.
Minister, ktorý zrejme stál za útokmi na židov
Novým iránskym ministrom obrany bude muž hľadaný Interpolom za organizáciu bombového útoku na židovské kultúrne centrum v Buenos Aires, pri ktorom v roku 1994 zomrelo 85 ľudí.
Ahmed Vahidi bol v tom čase veliteľom elitných jednotiek al-Kuds. Už v minulosti zastával vládne posty, ale menovanie za ministra po tom, čo naňho Argentína vyžiadala zatykač, pobúrilo nielen túto latinsko-americkú krajinu. Iránska oficiálna tlač spochybňovanie Vahidiho označuje za „sionistické sprisahanie".
Prvá žena po rokoch
Po prvý raz od islamskej revolúcie v roku 1979 má Irán vo vláde aj ženu. Ahmadínedžád na veľké zdesenie konzervatívnych ajatolláhov navrhoval do kabinetu až tri ženy, ale prešla jediná.
Budúca ministerka zdravotníctva Marzia Vahid Dastdžerdí má však názorový a politický profil, ktorý uspokojí aj ajatolláhov.
Táto teheránska gynekologička a poslankyňa v minulosti navrhovala čisto ženské nemocnice s výhradne ženským personálom.
Irán na to však nemá peniaze ani dostatok lekárok či sestier. Protestovala tiež proti zákazu nosiť šatku v tureckom parlamente.
Ženy zhrozené z ministerky
Iránske ženské organizácie, ktoré si chcel prezident voľbou nakloniť, sú z novej ministerky skôr zhrozené. Obávajú sa, že ministerka sa bude viac ako o problémy zdravotníctva starať o aplikáciu šárie do medicíny.
Ahmadínedžádovi sa tiež podarilo presadiť svojich ľudí na dôležité posty ministra zahraničia, ropného priemyslu či spravodajských služieb.
Iránsky kabinet nastupuje v čase vnútornej politickej a ekonomickej krízy a vyhrotených vzťahov so Západom aj štátmi v regióne Blízkeho východu.
Analytici spochybňujú odbornosť viacerých ministrov, ktorých jedinou kvalifikáciou je, zdá sa, poslušnosť Ahmadínedžádovi.
Zásadné rozhodnutia kabinetu, ale aj prezidenta však podliehajú schváleniu najvyššieho duchovného krajiny ajatolláha Chameneího.
