MOSKVA. Na dne jazera Bajkal možno leží legendárne Kolčakovo zlato. Tento týždeň to s veľkým vzrušením oznámil šéf Fondu na záchranu jazera Bajkal Roman Afonin. Ide o časť cárskeho štátneho pokladu, ktorý si za občianskej vojny v Rusku, po boľševickom prevrate v roku 1917, mali údajne privlastniť československí legionári.
Poklad? Možno Expedícia, ktorá už niekoľko mesiacov skúma dno unikátneho prírodného jazera, našla čosi pripomínajúce vagóny vlaku, v ktorých malo byť zlato prevážané. Za niekoľko dní sa batyskafy MIR-1 a MIR-2 spustia na dno jazera naposledy, a naposledy tak bude možné overiť, či ide skutočne o stratený poklad. Ak áno, rýchlo by bola zorganizovaná ďalšia výprava, tentoraz už cielená na vyzdvihnutie zlata.
Bajkalské jazero
Leží v juhovýchodnej Sibíri.
Jeho rozmery sú 636 krát 48 kilometrov.
Najväčšia hĺbka je 1 637 m.
Má 27 ostrovov.
Vteká doň 337 riek.
Vedci sa domnievajú, že posádky dvoch miniponoriek pri poslednom potopení koncom augusta naozaj videli časť železničného vagónu. Úlomky predmetu boli vyzdvihnuté na povrch z hĺbky 700 metrov a podľa špecialistov pochádzajú z čias občianskej vojny v Rusku v 20. rokoch minulého storočia. „Zatiaľ sme našli len jeden vagón, ale budeme pokračovať v pátraní,“ hovorí Afonin.
Výskum fauny a flóry najhlbšieho jazera sveta robí ruská expedícia už od minulého roka. Na Kolčakovo zlato však narazila expedícia až koncom augusta.
Ukryté dedičstvo Cársky poklad zmizol z Kazane. Tam ho cár Mikuláš II. skryl po začiatku 1. svetovej vojny. Po boľševickom prevrate v roku 1917 však armáda na čele s admirálom Kolčakom poklad vzala, a odvážala ho pred „červenými“ ďalej na východ.
Päťstopäť ton zlata viezli bielogvardejci v železničných vagónoch. Aby ich „červení“ nedostihli, stavali vraj železnicu priamo na zamrznutom Bajkale. Vlak s pokladom sa však prepadol do jazera – aspoň tak je to uvedené v jednej z legiend. Druhá hovorí o tom, že vagóny s pokladom boli na parníku „Bajkal“, ktorý sa však potopil. Podľa ďalšej verzie zlato neskončilo na dne Bajkalu, ale u československých legionárov a potom v Legiobanke. Kolčak dokázal poklad dopraviť až do Irkutska, kde ho zabavili Čechoslováci, ktorí náklad pôvodne chránili.
Nakoniec ho mali vymeniť s boľševikmi za slobodu – za to, že zlato vrátili, mohli opustiť Rusko.
I tak však niekam zmizlo 180 ton drahého kovu. Buď skončil v Československu, alebo na dne Bajkalu. Alebo ešte niekde úplne inde.
Autor: Agentúra Epicentrum
