GDANSK. Keď Poliaci rozmýšľali, kde pozvú svetových politikov, aby si pripomenuli začiatok druhej svetovej vojny, automaticky im napadol Westerplatt.
Na polostrove pri meste Gdansk sa 1. septembra 1939 skoro ráno strhla prvá bitka druhej svetovej vojny. Nemeckí nacisti mali podľa plánu získať námornú základňu v priebehu pár hodín. Takmer dvesto poľských vojakov však týždeň odolávalo pozemnému, námornému aj leteckému útoku.
Peter Schutz komentuje 70. výročie vypuknutia druhej svetovej vojny: Interpretačná vojna
Symbolické miesto
„Westerplatt je symbol hrdinského boja slabšieho proti silnejšiemu," povedal poľský prezident Lech Kaczyński o mieste, kde sa dnes zišli štátnici z vyše dvadsiatich krajín. Sedemdesiat rokov od začiatku druhej svetovej vojny, najkrvavejšom konflikte v histórii, tam hovorili o zmieri.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Najväčšiu pozornosť vzbudil ruský premiér Vladimir Putin. Skôr, ako vkročil na poľské územie, cez poľský denník Gazeta Wyborcza vyslovil ľútosť nad inváziou Poľska, ktoré si vďaka Paktu Molotov-Ribentropp rozdelilo Nemecko so Sovietskym zväzom.
Väčšina Poliakov však čakala od Putina ospravedlnenie.
„Pre nás, ako pre veľa ruských demokratov, je Stalin agresor a kriminálnik porovnateľný s Hitlerom," odkázal Putinovi šéfredaktor denníka Gazeta Wyborcza Adam Michnik.
Poľsko-ruský súboj o interpretáciu dejín tak prebiehal do poslednej chvíle.
Putin: Svet je viacfarebný
Putin sa priznaniu zo spoluzodpovednosti za zločiny druhej svetovej vojny nakoniec vyhol. „Ak chceme objektívne hovoriť o minulosti, musíme chápať, že nie je jednofarebná. Na obidvoch stranách sa spravilo množstvo chýb, ktoré vytvorili podmienky pre nemeckú agresiu," povedal ruský premiér po stretnutí s poľským premiérom Donaldom Tuskom.
Očakávaného ospravedlnenia sa tak Poliaci nedočkali. Namiesto toho Putin hovoril o budovaní spoločnej Európy bez deliacich čiar. Viackrát zopakoval, že sa chce sústrediť najmä na budúcnosť. Poľský premiér Tusk sa radšej vyhol silným slovám.
S Putinom sa dohodli na vytvorení spoločnej komisie, ktorá prešetrí katynský masaker.
Katyň ako holokaust
Naopak, prezident Lech Kaczyński, zvolil ostrý tón od začiatku do konca. Katynskú masakru asi 15tisíc poľských dôstojníkov rukami sovietskej tajnej polície prirovnal k holokaustu.
„Židia umierali, pretože boli Židia, poľskí dôstojníci umierali preto, že boli poľskými dôstojníkmi," povedal.
Rusov vyzval, aby prestali prepisovať históriu. Sovietskemu zväzu venoval významnú časť prejavu na ranných oslavách vo Westerplatte. Vyhlásil, že Sovieti Poliakov „bodli od chrbta" v čase, keď sa bránili proti nemeckej agresii.
Okrem historických sporov sa poľské médiá zaoberali aj účasťou, či skôr neúčasťou svetových štátnikov. Kým napríklad Nemecko zastupovala kancelárka Angela Merkelová, Američania do Gdanska poslali „len" bývalého ministra obrany Williama Perryho.
Američania sú pritom dlhoročným spojencom Poliakov. Spolu s údajnými plánmi na zrušenie projektu protiraketovej obrany v Poľsku preto ide o ďalší náznak znižujúceho sa záujmu Američanov o strednú Európu.
Rusi očierňujú Poľsko
Ruská rozviedka sa pustila do histórie. To Poliaci vraj paktovali s nacistami.
MOSKVA, PRAHA. Poľsko tesne pred druhou svetovou vojnou plánovalo rozdelenie a nakoniec úplnú likvidáciu Sovietskeho zväzu.
Včera, keď si celý svet pripomínal napadnutie Poľska hitlerovským Nemeckom a ruský premiér v Gdansku vyzýval na zmier medzi krajinami, to vyhlásil vysoký dôstojník ruskej zahraničnej rozviedky (SVR) Lev Sockov.
Generál sa odvoláva na dokumenty z rokov 1937 až 1938, ktoré v zborníku Tajnosti poľskej politiky odtajnila práve SVR pri svojom historickom bádaní. Poľské vedenie podľa nich chcelo vyprovokovať nepokoje na Povolží, Kaukaze, Ukrajine aj v strednej Ázii a destabilizovať tak Sovietsky zväz.
Zborník, na ktorom pracoval sám generál Sockov, má vyvrátiť skutočnosti, ktoré vrhajú zlé svetlo na úlohu Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne. Najmä Pakt Molotov-Ribentropp, ktorým si Hitler a Stalin rozdelili časť Poľska a ďalšiu časť Európy.
Sockov tvrdí, že je nespravodlivé obviňovať Moskvu z paktovania s nacistickým Nemeckom, pretože nie Moskva, ale Varšava spolupracovala s Hitlerom.
Ruská zahraničná rozviedka nie je jediná inštitúcia, ktorá sa snaží vyvrátiť spoluzodpovednosť Moskvy. Prezident Dmitrij Medvedev dokonca presadzuje zákon, ktorý by trestal znevažovanie úlohy Sovietskeho zväzu počas „Veľkej vlasteneckej vojny".
Petra Procházková
