WASHINGTON. „Ted Kennedy je už doma. Sprevádzaný vierou a svetlom tých, ktorých miloval a stratil. Zanechal po sebe obraz muža na lodi, ktorý usmievajúc sa pláva proti vetru, pripravený čeliť akýmkoľvek búrkam, smerujúc v ústrety novým nádherným miestam za horizontom,” povedal prezident Barack Obama na zádušnej omši za Edwarda Kennedyho. Bol dojatý.
Za Kennedyho sa v sobotu modlila v Bostone rodina i štyria prezidenti. Pochovali ho vedľa dvoch bratov.
Lúčil sa dav ľudí
Obama počas svojej reči označil Edwarda Kennedyho za svojho mentora. Jeho slová zneli v bazilike, ktorá pre Teda znamenala nádej a optimizmus. Tu sa ešte pred niekoľkými rokmi modlil za svoju dcéru Karu, ktorá bojovala s rakovinou. Rovnakej chorobe nakoniec podľahol on sám.
Obľúbený senátor strávil v budove Kongresu takmer 47 rokov. Cez víkend sa smútočná kolóna na chvíľu zastavila aj tam. Dav ľudí, ktorí prišli dať senátorovi posledné zbohom, držal v rukách vlajky i fotografie. Po mnohých tvárach stekali slzy.
Vedľa bratov
„Tu by som dokázal prežiť zvyšok svojho života,” takto v roku 1963 prezident John F. Kennedy opísal výhľad nad Arlingtonským cintorínom pozerajúc sa na pomníky pod sebou a Washingtonské monumenty v diaľke. O 7 mesiacov neskôr tam spočinul navždy. A o 5 rokov neskôr po ďalšom atentáte neďaleko neho uložili i Roberta Kennedyho. Od víkendu je tam aj tabuľa s menom ich najmladšieho brata. Teddyho hrob leží 30 metrov od hrobov Johna i Roberta.
Počas svojho života bojoval s ich legendami. Osobné problémy – ušiel z miesta dopravnej nehody - mu síce skrížili cestu do Bieleho domu, ale v Senáte si právom vyslúžil prezývku lev. Počas života svojich bratov bol benjamínkom. Po smrti však vedľa nich spočinul ako hlava rodiny a uznávaný senátor, ktorý pre každodenný život obyčajných Američanov urobil viac, než oni. Mal na to jednoducho viac času.
