PRIŠTINA. Desať rokov po vojne je takmer 2000 osôb v Kosove nezvestných.
"Je to otvorená a čerstvá rana, ktorá stále krváca," povedal prominentný aktivista v oblasti ľudských práv
Pajazit Nuši pre agentúru AFP pred začiatkom Medzinárodného dňa nezvestných v nedeľu. "Nezvestní nie sú jedinými obeťami. Bremeno leží aj na ich príbuzných, rodičoch a deťoch, na predchádzajúcej aj budúcej generácii rodín, ich priateľoch," povedal Nuši.
Kosovská vojna v rokoch 1998-1999 medzi bezpečnostnými silami lojálnymi vtedajšiemu srbskému prezidentovi Slobodanovi Miloševičovi a separatistickými albánskymi povstalcami si vyžiadala životy 10 000 osôb a najmenej 4000 nezvestných. Osud 1889 osôb, väčšinou Albáncov, je podľa Medzinárodného výboru Červeného kríža stále neznámy. Mnohých Albáncov uniesli srbské polovojenské oddiely z ich domov. Podľa Červeného kríža táto beznádej brzdí snahy o zmierenie etnickej albánskej väčšiny s približne 120 000 Srbmi, ktorí žijú v oblasti obývanej 2 miliónmi obyvateľmi.
Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska vo februári 2008, čo Belehrad podporovaný Ruskom pokladá za nelegálne. Napriek nezhodám o Kosove obe strany pokračujú v dialógu o nezvestných, ktorý sa začal v roku 2002, približne tri roky potom, ako ostreľovanie jednotiek NATO prinútilo Miloševičove jednotky oblasť opustiť.
Úsilie nájsť nezvestné osoby, ktoré vedie Červený kríž, je jediný formálny kontakt medzi Prištinou a Belehradom
