TEHERÁN. Iránsky prezident Mahmúd Ahmadínežád dnes označil úmrtie lídra najvplyvnejšej irackej šiitskej politickej strany Abdul Azíza al-Hakíma za veľkú stratu pre iracký národ. Informovali o tom štátne médiá.
V kondolenčnom liste, ktorý zverejnila tlačová agentúra ILNA, Ahmadínežád uviedol, že al-Hakím zasvätil svoj život presadzovaniu islamu a spravodlivosti v Iraku.
Al-Hakím v stredu v teheránskej nemocnici podľahol rakovine pľúc.
Pred prevozom telesných pozostatkov šiitského lídra do Nadžáfu na juhu Iraku sa pred irackou ambasádou v Teheráne uskutočnil smútočný obrad, na ktorom sa zúčastnili stovky Iráncov vrátane ministra zahraničných vecí Manúčehra Mottakího a predsedu parlamentu Alího Laridžáního.
Najvyšší iránsky duchovný líder ajatolláh Alí Chameneí dnes tiež vydal kondolenčný list, v ktorom opísal al-Hakímovu smrť nielen ako obrovskú stratu pre Irak, ale aj veľmi smutnú udalosť pre prevažne šiitský Irán.
Iránsky líder vo svojom liste zverejnenom štátnou agentúrou IRNA uviedol, že al-Hakím bol symbolom irackého boja proti tyranii vo všeobecnosti a najmä odporu proti bývalému irackému lídrovi Saddámovi Husajnovi.
Dlhoročného vodcu šiitskej povstaleckej skupiny, ktorá bojovala proti Saddámovej vláde, považovali mnohí šiiti za stelesnenie víťazstva z roku 2003, ktoré ukončilo desaťročia krutého útlaku za Saddáma a vrátilo väčšinových šiitov na podľa ich názoru oprávnené miesto lídrov krajiny.
Pokojne a mierne vystupujúci politik a teológ nezastával od pádu Saddáma žiadne posty vo vláde, v turbulentných rokoch však značne ovplyvňoval obsadzovanie dôležitých pozícií. Vzhľadom na blízke styky s Iránom, kde žil vyše dve desaťročia v exile, však bol al-Hakím aj kontroverznou osobnosťou. Väčšina sunnitov i niektorí šiiti ho pokladali za zástupcu Teheránu v irackej politike.
Al-Hakímovi diagnostikovali rakovinu pľúc v máji 2007 po testoch na klinike v Texase, rozhodol sa však pre chemoterapiu v Iráne. Od ochorenia sa na verejnosti takmer neobjavoval, pripravoval však svojho syna Ammára al-Hakíma za svojho nástupcu.
