MOSKVA, BRATISLAVA. Do kolónky krajín, ktoré popri Rusku uznali regióny Južné Osetsko a Abcházsko Kremľu pribudla len jedna čiarka. Za Nikaraguu. Okrem latinskoamerického štátu ruské uznanie nezávislosti dvoch pofidérnych sepratistických vlád na území Gruzínska nepodporila žiadna iná krajina.
Včera prebehol od jednostranného ruského kroku jeden rok. Gruzínska vláda, ktorá stratila kontrolu nad časťou svojho územia už po vojnách začiatkom 90. rokov minulého storočia, hovorí o „diplomatickej prehre Ruska".
Kto prehral
Faktom však je, že Moskva sa teraz v Južnom Osetsku aj Abcházsku správa ešte sebavedomejšie. Len v posledných týždňoch navštívil Abcházsko ruský premiér Vladimir Putin aj prezident Dmitrij Medvedev.
Mladá generácia Gruzíncov ako napríklad novinár George Udzilauri Abcházsko považuje za najkrajšiu časť svojej krajiny, ale nikdy ho nevidela.
Udzilauri si pre zavreté hranice nemohol pozrieť tamojšie pôvabné vysokohorské jazero Rica. Tbilisi tvrdí, že Rusi si ho privlastnili a vyhráža sa preto bojkotom zimnej olympády v blízkom Soči.
Ruská armáda si v čiernomorskom regióne už buduje novú základňu. „Hlavnou vecou pre Rusko je práve vojenská prítomnosť," napísali ruské noviny Vremja. Kým pred vojnou tam mala 500 „mierotvorcov", teraz ide o tri tisícky vojakov.
Hoci Rusko s uznaním nenasledovali jeho tradiční spojenci ako Bielorusko či Srbsko, pre Gruzíncov sa nič nemení.
Získať kontrolu nad územím, ktoré im Rusko ukrojilo oficiálne 26. augusta po päťdňovej vojne o Južné Osetsko, bude mať ešte ťažšie. Kremeľ to vie a napriek tomu, že je na diplomatickom poli osamotený, situáciu na Zakaukazsku má pod kontrolou.
Medvedev: Niet cesty späť
„To rozhodnutie neľutujeme," odkázal včera, rok po uznaní Južného Osetska a Abcházska, ruský prezident Dmitrij Medvedev z návštevy v Mongolsku. Jedným dychom dodal, že to rozhodnutie je nezvrátiteľné.
Získať nasledovníkov je však pre Kremeľ komplikované. Čína neprichádza do úvahy. Sama má problémy s ujgurskou menšinou, ktorú obviňuje zo separatizmu.
Do neistých diplomatických vôd odmietajú ísť tiež stredoázijské krajiny. Uznanie separatistických vlád v Cchinvali a Suchumi sa nepozdáva ani Alexandrovi Lukašenkovi z Bieloruska, ktorého ekonomiku Rusko dlhé roky dotovalo.
Minsk si na jednej strane nechce pokaziť vzťahy s Európskou úniou, na tej druhej, ako píšu bieloruské média, si za to chce od Ruska nechať zaplatiť.
Ak si Moskva sľubovala, že ju budú nasledovať ďalšie krajiny, mýlila sa podobne ako v tom, že sa jej podarí zosadiť gruzínskeho lídra Michaila Saakašviliho. Prozápadný prezident, ktorý by rád videl Gruzínsko v NATO, masové demonštrácie ustál. Západné vlády vrátane slovenskej stále podporujú Tbilisi.
Podľa medzinárodného práva je Južné Osetsko a Abcházsko na jeho území.
Ukrajina popiera, že by bojovala v Gruzínsku
Moskva a Kyjev pokračujú v konfrontačnom tóne. Teraz pre vojnuv Gruzínsku.
KYJEV, BRATISLAVA. Už tak či tak mimoriadne zlé vzťahy medzi Kyjevom a Moskvou najnovšie vyhrotili obvinenia Kremľa, že ukrajinskí vojaci bojovali na strane Gruzínska v Južnom Osetsku. Aspoň to tvrdí ruský vyšetrovací výbor, podľa ktorého proti ruským vojakov bojovalo dvesto Ukrajincov.
„Je to provokácia," citovala agentúra Intewrfax Stepana Havryša z Ukrajinského výboru pre národnú bezpečnosť a obranu. „Účasť ukrajinských občanov v ozbrojenom konflikte sme preverovali," povedal Havryš. Kyjev podľa neho zohral absolútne neutrálnu rolu.
Ruské obvinenia prišli len týždeň po tom ako ruský prezident Dmitrij Medvedev v otvorenom liste obvinil svojho ukrajinského kolegu Viktora Juščenka z protiruskej politiky a Ukrajine, ktorú budúci rok čakajú prezidentské voľby, zaželal nové vedenie.
rek
