Plán amerického prezidenta by mal normalizovať vzťahy Izraela s Arabmi. V realite to také ľahké nebude.
TEL AVIV, LONDÝN. Americký prezident Barack Obama chce v septembri oznámiť, že dosiahol obnovenie blízkovýchodných mierových rozhovorov. Urobí tak počas Valného zhromaždenia OSN (23. septembra) alebo o niekoľko dní neskôr, na summite G20 v Pittsburghu.
Napísal to britský denník Guardian a naznačujú to optimistické vyjadrenia z prostredia administratívy aj z úradu izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.
Ten sa v stredu v Londýne stretol s Obamovým vyjednávačom Georgeom Mitchellom. Na pláne sa však nedohodli. Dali si naň ešte týždeň. Ich predstavy, podobne ako predchádzajúce plány pre Blízky východ, vyzerajú na papieri dobre.
Dotiahnuť plán do konca bude zložité. Ani zďaleka nerieši všetky problémy. Obama ho chcel predstaviť už minulý týždeň, pred začiatkom ramadánu. Chýbal mu však súhlas arabskej strany.
Účinné sankcie sú neisté
Podstatou plánu má byť izraelský súhlas s časovo obmedzeným (9 až 12 mesiacov) pozastavením výstavby židovských osád. To by mohlo povzbudiť Palestínčanov a ostatných Arabov, aby spustili s Izraelom vyjednávania o normalizácii vzťahov.
Washington za to Izraelu sľúbil tvrdší postoj k Iránu.
Jeho nukleárne ambície Jeruzalem považuje za svoju existenciálnu hrozbu.
Práve do septembra má Irán čas na to, aby si rozmyslel americkú ponuku na začiatok dialógu o svojom jadrovom programe. Situácia v Iráne, ani vyjadrenia kľúčových hráčov nenaznačujú, ze Teherán má skutočný záujem o zlepšenie vzťahov s Američanmi a zastavenie jadrového programu.
Očakávané iránske odmietnutie otvorí Američanom a ich spojencom v Európe možnosť presadzovať v OSN tvrdšie sankcie proti režimu v Teheráne.
Tam však môžu naraziť na nesúhlas Číny a Ruska. Ak by sa Američania a Európania snažili o sankcie mimo OSN, riskujú zase rozpad akotak fungujúceho spoločného frontu proti iránskemu jadrovému programu.
Izrael však chce skutočne účinné ekonomické sankcie, nielen symbolické kroky.
Saudi sa ešte nerozhodli
To nie je jediná komplikácia Obamovho plánu. Prezident trvá na širšom projekte, ktorý by zahŕňal aj normalizáciu vzťahov s arabskými krajinami. Znamená to napríklad povolenie preletov izraelských lietadiel cez ich vzdušný priestor či otvorenie obchodných misií. S dohodou nateraz vraj súhlasili Maroko, Bahrajn, Spojené arabské emiráty či Kuvajt.
Chýba však súhlas kľúčového spojenca Američanov Saudskej Arábie. Európski diplomati Guardianu povedali, že kráľovstvo sa možno v poslednej chvíli pripojí, keďže sa Iránu bojí tak ako Izrael.
