BAGDAD. Potomok váženej náboženskej rodiny, ktorého však sunniti vnímali s hlbokou nedôverou ako spojenca Iránu, podľahol rakovine pľúc v nemocnici v Teheráne, kde podstupoval liečbu. Informovali o tom predstavitelia jeho strany.
Al-Hakím mal po zvrhnutí režimu Saddáma Husajna v Iraku veľmi veľký vplyv ako predseda Najvyššej irackej islamskej rady (ISCI alebo SIIC). Udržiaval si blízke vzťahy s Američanmi i iránskymi podporovateľmi.
Dlhoročného vodcu šiitskej povstaleckej skupiny, ktorá bojovala proti Saddámovej vláde, považovali mnohí šiiti za stelesnenie víťazstva z roku 2003, ktoré ukončilo desaťročia krutého útlaku za Saddáma a vrátilo väčšinových šiitov na podľa ich názoru oprávnené miesto lídrov krajiny.
Smrť al-Hakíma prišla dva dni po tom, ako jeho strana vytvorila s ďalšími subjektmi - vrátane stúpencov protiamerického duchovného Muktadu as-Sadra - novú koalíciu pred januárovými voľbami. V novej Irackej národnej aliancii chýba strana premiéra Núrího al-Malíkího.
Pokojne a mierne vystupujúci politik a teológ nezastával od pádu Saddáma žiadne posty vo vláde, v turbulentných rokoch však značne ovplyvňoval obsadzovanie dôležitých pozícií. Vzhľadom na blízke styky s Iránom, kde žil vyše dve desaťročia v exile, však bol al-Hakím aj kontroverznou osobnosťou. Väčšina sunnitov i niektorí šiiti ho pokladali za zástupcu Teheránu v irackej politike.
Al-Hakímovi diagnostikovali rakovinu pľúc v máji 2007 po testoch na klinike v Texase, rozhodol sa však pre chemoterapiu v Iráne. Od ochorenia sa na verejnosti takmer neobjavoval, pripravoval však svojho syna Ammára al-Hakíma ako svojho nástupcu.
Zdroj: AP
2 gon dem
