AMSTERDAM. Bývalý bosnianskosrbský prezident Radovan Karadžič požaduje dôkazy o tom, že USA napomáhali dodávkam zbraní pre bosnianskych Moslimov v čase občianskej vojny v krajine.
V písomnom rozhovore pre agentúru Associated Press Karadžič uviedol, že požiadal niekoľko krajín o dokumenty, ktoré podporia jeho tvrdenia o porušovaní zbrojného embarga počas bosnianskeho konfliktu v rokoch 1992-95. Podľa neho išlo aj o priame americké vojenské dodávky zbraní bosnianskej moslimskej armáde a dodávky iránskych zbraní pre Chorvátsko s podporou USA.
Francúzsko má podľa Karadžiča dokumenty o nelegálnych dodávkach zbraní pre bosniansku moslimskú armádu, ako aj správy vyšetrovateľov o explóziách na sarajevskom trhovisku Markale. Karadžič v pondelok požiadal prostredníctvom sudcov haagskeho tribunálu francúzsku vládu o niekoľko dokumentov potrebných na obhajobu, informoval v dnešnom vydaní francúzsky denník Le Monde.
Medzi dokumentmi, ktoré Karadžič žiada, je aj správa francúzskeho generála Bertranda de Lapresle, vtedajšieho veliteľa jednotiek UNPROFOR, adresované osobitnému vyslancovi OSN Jasušimu Akašimu. Správa má názov "Lety neidentifikovaných lietadiel do Tuzly" a je zo 14. februára 1995.
Karadžič požiadal aj o správu vyšetrovateľov o výbuchu na sarajevskom trhovisku Markale z 5. februára 1994. Ako zdôvodnil, francúzski vyšetrovatelia jednotiek UNPROFOR potvrdili, že granát na trhovisko vypálila bosnianska armáda.
Karadžičova obrana tvrdí, že podľa francúzskych i britských vyšetrovateľov doletel aj druhý granát 28. augusta 1995 na Markale z pozícií bosnianskej moslimskej armády.
Bosnianskosrbský exprezident v požiadavke pre ICTY uviedol, že tieto skutočnosti potvrdil v rozhovore s jedným novinárom aj vtedajší francúzsky premiér Eduard Balladur. Pri týchto explóziách, z ktorých je obvinený Karadžič, zahynulo 105 civilistov a ďalších viac ako 200 utrpelo zranenia.
Karadžič dúfa, že pomocou požadovaných dokumentov sa mu podarí čeliť obvineniam zo spáchania genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov počas vojny. Proces sa má začať v septembri. O podobné dokumenty už požiadal aj iné krajiny - Nemecko, Taliansko, Egypt, Pakistan a Jordánsko.
Karadžič tvrdí, že existovali sily, ktoré sa usilovali vytvoriť "moslimský štát v Európe". Od Káhiry chce, aby poskytla správy týkajúce sa vzťahov islamistickej skupiny Moslimské bratstvo s vtedajším prezidentom Bosny a Hercegoviny Alijom Izetbegovičom. Obvinený v Haagu sa zmieňuje o "finančných transakciách medzi rôznymi islamistickými teroristickými skupinami", o čom "bol bosniansky prezident (Izetbegovič) veľmi dobre informovaný".
Organizácia Third World Relief Agency (TWRA), na čele ktorej stál v čase vojny na Balkáne Sudánec Elfajt Hassanaím, mala podľa Karadžiča slúžiť na zakrývanie dodávok zbraní do regiónu.
Le Monde v závere dodáva, že Paríž ešte neodpovedal na Karadžičove požiadavky. V súlade s klasickou procedúrou majú sudcovia v nasledujúcich dňoch vyzvať Francúzsko, aby spolupracovalo s obvineným.
Zdroje: Associated Press, www.lemonde.fr, RTS
