Rebríček najlepších amerických univerzít zverejnil týždenník U.S. News & World Report. Na jeho čele sú opakovane tie isté školy.
NEW YORK, BRATSILAVA. Princeton a Harvard. To sú mená dvoch najlepších univerzít v Spojených štátoch podľa najnovšieho rebríčka U.S. News & World Report.
Hoci ide o najprestížnejšie hodnotenie amerických vysokých škôl, o metodológii časopisu sa vedú diskusie. Princeton, univerzita v štáte New Jersey - rovnako ako Harvard či ďalšie známe americké vysoké školy, členovia prestížnej Brečtanovej ligy (Ivy League) - sa na výslnie vracajú rok čo rok. Vlani bol jednotkou tiež Harvard. Mená ostávajú rovnaké, mení sa len ich poradie.
Kontroverzný rebríček Rebríček amerických univerzít
1. Harvard University (Ivy League)
1. Princeton University (Ivy League)
3. Yale University (Ivy League)
4. California Institute of Technology
4. Massachusetts Institute of Technology
4. Stanford University
4. University of Pennsylvania (Ivy League)
8. Columbia University (Ivy League)
8. University of Chicago
10. Duke University
Americký týždenník prináša hodnotenie škôl už od roku 1983 a postavené je na ukazovateľoch, ako sú prijímacie pohovory, selektívnosť, reputácia školy či finančné príspevky absolventov. Až štvrtina bodov hodnotenia pochádza z vyjadrení iných univerzít.
Kritici tvrdia, že niekto na Harvarde zrejme nebude nič vedieť o škole niekde v Idahu, zatiaľ čo o dobrej povesti Harvardu vedia všetci. Možno aj preto sa za posledné desaťročia mená na prvých priečkach takmer nezmenili. „Ľahko sa dá zistiť, kto skončí na prvom mieste tohto rebríčka,“ ironizovali noviny New York Times.
„Väčšina študentov, ktorých poznám, berie ratingy s rezervou,“ hovorí Ján Žilinský, ktorý je jedným z mála Slovákov, čo Harvard poznajú aj ako študenti. Práve tam ukončil štvorročné štúdium ekonómie a na školu sa vracia ako výskumník.
Básnik, čo nikoho neučí Spomína napríklad ukazovateľ počtu študentov na profesora, ktorý je jedným z kľúčových aj pre slovenské vysoké školy pri komplexnej akreditácii. „Na Harvarde máme napríklad jedného známeho básnika, ale ten vôbec neučí. Aký má teda pre študenta literatúry význam?“ pýta sa Žilinský. Práve názory študentov a ich uplatnenie sa rozhodol brať do úvahy alternatívny rebríček časopisu Forbes.
Ich jednotkou bola vojenská akadémia West Point, nasleduje Princeton a Cal Tech. Niektoré prestížne univerzity v ňom úplne prepadli. Rebríček berie do úvahy hodnotenia miliónov študentov a to, či sa im podarilo nájsť prácu a koľko zarábajú.
Aj študentský život môže byť predmetom hodnotenia. Podľa prieskumu medzi študentmi sa pripravuje rebríček „Najlepšie školy na párty“. A tam sa tiež „elitné“ školy nevyskytujú. Na prvej priečke je Penn State University. „Pocit šťastia je nemerateľnou veličinou. Napríklad v U.S. News je vysoko aj University of Chicago, pritom na tej škole predávajú tričká s nápismi ako University of Chicago – kde zábava ide zomrieť,“ hovorí Žilinský s tým, že tieto suveníry si kupujú samotní študenti.
Za kvalitu sa platí Pri univerzitách Brečtanovej ligy mnohí kritizujú elitárstvo: profesorov i študentov. „Niekedy to tak je, ale častejšie som videl antielitárstvo, hrdosť na pôvod z chudobnej rodiny. Stretol som aj dcéru prezidentského kandidáta, no podľa oblečenia či správania by som to nespoznal,“ dodáva Slovák na Harvarde.
Mnohí študenti sa na školy dostanú vďaka štipendiám, ku ktorým sa dostali vďaka talentu a tvrdej práci. Ostatných to vyjde draho: bakalárske štúdium na Harvarde či na Princetone stojí 200-tisíc dolárov.