Padák navrhovali a zdokonaľovali mnohí. O jeho vznik sa významne zaslúžil aj slovenský rodák Štefan Banič. Americký patent na svoj vynález získal pred 95 rokmi, 25. augusta 1914.
Štefan Banič
Narodil sa 23. novembra 1870 v Neštichu.
Do USA odišiel za prácou.
3. júna 1914 padák sám vyskúšal.
25. augusta 1914 získal patent na padák.
Zomrel 2. januára 1941.
„Nech je známe, že ja, Stephan Banič, pôvodom z rakúskouhorského cisárstva, usadený v Greenville, okres Mercer, štát Pennsylvánia, vynašiel som isté nové účelné zlepšenie padákov, o čom podávam v nasledujúcom podrobné vysvetlenie.“
Tak znel úvod k patentovej prihláške Štefana Baniča, napísanej perfektnou angličtinou. Nasledovali technické nákresy a podrobný opis konštrukcie nového skladacieho padáka. Pripevňoval sa okolo hrudníka a fungoval na princípe dáždnika pokrytého hrubým plátnom.
Banič prednosti svojho padáka údajne sám ukázal v júni 1914 zoskokom zo 41-poschodového washingtonského mrakodrapu. Iné zdroje sa zmieňujú o pätnástich poschodiach a o možnej spolupráci s Františkom Jankovičom z Klčovian pri Trnave, ktorý vyštudoval v USA a na padáku tiež pracoval a skákal s ním. O Baničovom živote totiž nie je veľa dôveryhodných záznamov.
Rád menil staré veci V každom prípade americká patentová listina číslo 1108484 uznala jeho prvenstvo na území USA, vyhovela jeho zákonným požiadavkám a konštatovala, že Štefan Banič má nárok na príjmy z vynálezu počas sedemnástich rokov.
Štefan Banič sa narodil 23. novembra 1870 v Neštichu (dnes Smolenice) pri Trnave v rodine roľníka. Mal iba základnú školu. Najskôr ho zamestnával na poli gróf Pálffy, no Banič, ktorý rád vymýšľal nové veci, sa dostal do problémov pre snahu zlepšovať podmienky spolupracovníkov aj občanov Smoleníc. Preto pole opustil, vyučil sa za murára a pracoval na stavbe Smolenického zámku.
Padáky dnes. FOTO SME - TOMÁŠ PROKOPČÁK
V roku 1907 odišiel za lepším zárobkom do USA. Živil sa príležitostnými prácami na farmách a v baniach a nakoniec sa usadil v mestečku Greenville v Pennsylvánii, kde pracoval v strojárskom závode. Našiel si čas aj na štúdium večernej technickej školy.
Padák pre letcov Začiatkom 20. storočia sa darilo Wilburovi a Orwillovi Wrightovcom lietať na ľahkých zázračných strojoch čoraz ďalej. Banič, ktorý úspechy oboch bratov sledoval a obdivoval, začal uvažovať, ako by sa mohol letec zachrániť pri nehode.
Padák nebol nový nápad, navrhol ho už v roku 1483 renesančný génius Leonardo da Vinci na únik z horiacich budov. V roku 1797 si nechal patentovať padák Francúz Jean Garnerin. Vyrobil ho z hodvábu, vystužil drevenými žrďami a zoskočil z výšky 700 metrov z balóna. Padák zdokonaľovali aj Jacques Montgolfier a Jean Blanchard.
Banič vedel, že letci potrebujú padák, ktorý by nezaberal veľa miesta, nebol by ťažký a dal by sa ľahko ovládať. Vymyslel sústavu rebrových tyčiek a niekoľkých nosných pružín, pomocou ktorých sa padák otváral. Tyčka a pružiny umožňovali meniť nosnú plochu, regulovať rýchlosť klesania a pristáť na vhodnom mieste.
Štefan Banič.
Skromný vynálezca nechcel na svojom vynáleze zbohatnúť. Za symbolickú sumu ho predal, za čo sa stal čestným členom Americkej spoločnosti na podporu letectva.
Návrat domov V roku 1921 sa Banič vrátil do Smoleníc ako murársky majster. O niekoľko rokov sa o ňom znovu hovorilo, keď spolu s bratom Jánom a so súrodencami Vajsáblovcami a Valovcami objavili v roku 1930 podzemné chodby v jaskyni Driny pri Smoleniciach.
Zomrel 2. januára 1941 v Neštichu. Pri príležitosti výročia jeho stých narodenín mu odhalili na rodnom dome pamätnú tabuľu, pred novou budovou letiska v Bratislave odvtedy stojí jeho pamätník.
Na Stephana Baniča nezabudla ani Amerika. Dňa 25. augusta 1989 si pripomenula 75. výročie jeho vynálezu veľkolepou oficiálnou slávnosťou, prvou v USA. V pennsylvánskom mestečku Greenville si pripomenuli Baniča a jeho padák aj zástupcovia amerického letectva.
