Rocker MICHAEL KOCÁB prišiel na Slovensko osláviť 20. výročie pádu komunizmu a na koncerte na Devíne sám zahral. Extrémistické prejavy, proti ktorým bojuje ako politik, sú podľa neho daňou za slobodu.
Uplynulo 20 rokov od pádu komunizmu. Je vzrastajúci extrémizmus produktom novej alebo starej éry?
„To je záležitosť, ktorá v ľuďoch vždy driemala. Ak to totalitný systém neumožní, ako to umožnil Hitlerov alebo boľševický v Rusku, ale už nie toľko ten normalizačný u nás, nemá šancu sa prejaviť. Polícia to zlikviduje okamžite. Strach pred totalitnou mocou prevýši xenofóbiu vnútri nás a všetci si pripadáme na jednej lodi."
Za komunizmu rasistické prejavy existovali, ale boli potláčané?
„Až tak neexistovali. Keď ste pod jedným veľkým totalitným jarmom, sústreďujete sa na iné problémy. Existovali na miestach, kde sa stretávali Rómovia s bielymi, tam bolo občas pnutie. Teraz v demokracii je priestor, aby došlo k artikulácii myšlienok. To je daň za slobodu."
Od jesene sa v Česku pravidelne konajú protirómske pochody, pribudli aj útoky na Rómov. Ako si vysvetľujete, že sa to objavilo práve v posledných rokoch?
„Nevyzerá to tak, že vzostup extrémizmu je v poslednom čase taký jednoznačný. V priebehu minulých 10 - 15 rokov máme asi 30 rasových vrážd. V uplynulých dvoch rokoch nič. Vtedy to boli ojedinelé útoky, spontánne prejavy, ktorým spoločnosť nevenovala toľko pozornosti. S nástupom ekonomickej krízy a chvíľku pred tým, sa začali tie strany inštitucionalizovať."
Myslíte Dělnickú stranu?
„Dělnická strana, Národná strana, štruktúry. A tiež synergia v bývalom Uhorsku. Slovensko ten impulz určite nedalo, ale Maďarsko áno. Tam dochádza k obrovskému rozmachu. Už majú rovnošaty, pochodujú, majú vlajky. To ešte u nás nie je. To je naozaj čistý vzor SA. Zároveň však treba povedať, že som vo svojej funkcii do toho vniesol veľa svetla. Tým, že som na to neustále upozorňoval, viac sa o tom hovorí, viac sa straší, ako je akútna pravda. To je šialene nafúknuté. Tam príde 50 nejakých chlapcov, o ktorých by som len s rozpakmi povedal, že sú to skutoční neonacisti, keď sú to také trúby. Je tam pár lídrov, ktorí sa profilujú ako neonacisti."
Je to len mediálna bublina?
„Áno, ale je dobré, že sa o tom hovorí. V poslednom čase to však prestala byť mediálna bublina."
Nakoľko ide o profesionalizáciu extrémistov a radikalizáciu spoločnosti a nakoľko zlyhávajú inštitúcie a politici? Súd označil argumentáciu vlády za zákaz Dělnickej strany za nedostatočnú, reklamy extrémistov sa pred eurovoľbami dostali do českých verejnoprávnych médií.
„V každom prípade extrémisti, špeciálne Dělnická a Národná strana, spolupracujú s dobrými právnikmi. Nachádzajú medzery, ako vyhovieť existujúcemu zákonodarstvu a napriek tomu sa presadiť. Predtým im veľmi výdatne - ale to sa už zlepšilo na náš zásah - pomáhali médiá. Nepriamo im robili veľkú reklamu. Čo sa týka elít, dá sa to rozdeliť. Intelektuálne elity zlyhávajú, ale to je sprievodným javom ponovembrového vývoja. Málo sa k tomu vyjadrujú. Ja som teraz urobil SOPRAN - Stály odborný panel proti násiliu, kde sa sústreďujú ľudia od Václava Havla cez všetkých, ktorí nejakým filozofickým, teologickým, sociologickým, psychologickým spôsobom môžu k tomu prispieť."
Aby to verejne odsúdili?
„Aby sa k tomu vyjadrili. Nemusia to odsudzovať - to je staromódny spôsob. Ten odsudok by tam mal byť inteligentne obsiahnutý, ale nejde o masáž."
Odsudzujú politici útoky dostatočne razantne?
„Dosiahol som dohodu všetkých politických strán, činiteľov, občanov o spoločnom postupe strán proti rasizmu a extrémizmu. Podpísala to aj KSČM. Rad poslancov a senátorov. Nerozpakujú sa to verejne pranierovať, ani učiniť kroky. Rad ministerstiev a zvlášť ich nižšie štruktúry nie sú dostatočne aktívne."
Spravilo sa niečo pre to, aby sa pred jesennými voľbami opäť nedostala reklama extrémistov do českých médií?
MICHAEL KOCÁB Český minister pre ľudské práva a menšiny
Michael Kocáb (55) za komunizmu založil rockovú skupinu Pražský výběr, ktorá sa pohybovala na hranici undergroundovej a oficiálnej scény.
Skutočnej politike však pričuchol až v novembri 1989, prispel k odsunu sovietskych vojsk z Československa.
Od hudbya podnikania sa k českej politike vrátil až tento rok v januári.
Zelení si ho vybrali za ministra pre ľudské práva a menšiny.
„Ja ako člen vlády som okamžite napomenul našu televíziu. Povedal som, že len z našej benevolencie si uvedomujeme, že im to nedošlo, že mali pocit, že sú viazaní volebným zákonom a zabudli na Trestný poriadok, čo je nadradená norma. Takže ich nebudeme žalovať. Ale mohli sme ich pokojne zažalovať. Oni si to uvedomili a už sa to nestane. Veľmi aktívny je minister vnútra Martin Pecina."
Ten pripravuje nový návrh na zákaz Dělnickej strany.
„Je to jeho iniciatíva, ale spoločne to predložíme."
Na Slovensku s oneskorením kopírujeme český trend - napríklad pochody. Čo z českej stratégie boja proti extrémizmu sa vám osvedčilo?
„Okrem toho, že sa stále snažia zviditeľnovať, došlo k významnému útlmu. Bol útok vo Vítkove (Rómov tam v apríli napadli zápalnými fľašami - pozn. red.), ktorý bol práve odhalený. Podieľali sa na ňom extrémisti naviazaní priamo na Tomáša Vandasa, šéfa Dělnickej strany. Bude sa to riešiť exemplárne - až 12 rokov odňatia slobody."
Súhlasíte s tvrdými zásahmi polície?
„Tlak polície by nemal prerásť v ten, na ktorý sme boli zvyknutí v období totality. Žiadne preventívne akcie typu nočné zatýkanie muzikantov. Nahradiť ich malý teror globálnejšiou štátnou represiou by som považoval za vybíjanie klinu klinom. Musíme byť veľmi opatrní, konkrétni proti konkrétnym činom. Posielame tam ľudí, ktorí to monitorujú a nakrúcajú a len čo zistíme, že prekračujú zákony, začínajú otvorene hajlovať alebo dokonca prechádzajú do útoku, tak je čas na tvrdý zásah polície."
Ak budú teda pochody pokračovať, štát ich nemôže obmedziť?
„Ja som urobil taký drobný zásah do zhromažďovacieho práva. Obce a mestá mali tri dni na to, aby akciu zakázali. A v prípade, že (extrémisti) to podali v piatok, mali na (zákaz) tri kalendárne dni. (Radnice) neboli schopné (akciu zakázať). Ale my sme z troch kalendárnych dní urobili pracovné. Ak nejaký neznámy subjekt deklaruje akciu, tak vyčuchávať. Preventívne zakazovať je riskantný podnik, pretože vedie k obmedzeniu slobôd, ktoré sme si po roku 1989 vybudovali. Treba to riešiť demokratickým spôsobom."
Je dôležité riešiť aj problém, na ktorý radikáli poukazujú. Čo si myslíte o segregovaných internátnych školách (ktoré nedávno pre slovenských Rómov navrhol vicepremiér Dušan Čaplovič)?
„Veľmi výrazne vystupujeme proti akejkoľvek segregácii. Máme zakotvený princíp totálnej asimilácie. Problém je, že často bieli rodičia dávajú zo zmiešaných tried svoje deti preč. Ale ak by sa segregácia objavila ako zámer väčšinovej spoločnosti, je úplne neprijateľná."
A čo si myslíte o internátnych školách na Slovensku?
„Vy máte trochu inú situáciu ako my. My nemáme osady. Máme chudobnejšie mestské štvrte. Ale odnímanie detí Rómov kritizujeme. Špeciálne etnická skupina Rómov je vynikajúca vo vzťahu k deťom a starým ľuďom. Mohli by sme sa od nich učiť. Keď na to majú, perfektne sa starajú o deti. Milujú svoje deti. To sú naši Rómovia. Nemám však skúsenosť s osadami."
Konzultujete nejako so slovenskou vládou veci ohľadom Rómov a boja proti extrémizmu?
„Chcel by som. Zatiaľ ale nemáme s pánom Čaplovičom kontakty. Stále sa na to chystáme, ale nedošlo k tomu. Dá sa to trochu ospravedlniť tým, že som nestíhal."
Prejavil pán Čaplovič záujem?
„Boli tam snahy sa stretnúť, ale nedošlo k tomu. Asi nebol čas."
Video YouTube: Kocáb si skúša, aké je byť na vozíku
Ako sa vám ako jedinému podarilo prežiť marcový pád vlády?
„Neviem o tom viac ako vy. Došlo tam k takej dohode a ja sa môžem len domnievať prečo. Jeden z dôvodov je, že je to téma, do ktorej sa nikomu nechce, nesmierne komplikovaná. Vždy si vyslúžite len a len kritiku, je to nepopulárne. Ak kauzy neexistujú, tak ich jednoducho vyfabrikujú."
Kto?
„Médiá."
Ktoré?
„To sa tak nedá povedať. Médiá u nás sú spovrchnelé, aj tie mainstreamové. Idú po kauze, snažia sa vytvárať problémy a vrážajú kliny tam, kde nevyhnutne nemusia byť. Neviem, ako to máte u vás na Slovensku, ale u nás sa jedná o partiu zlovoľníkov."
Koncert na Devíne, na ktorom budete vystupovať, oslavuje 20. rokov od pádu komunizmu. (Koncert sa medzitým už konal - 15. augusta.) Pre vás to je však aj 20 rokov, odkedy ste vstúpili do politiky. Čo vás vtedy k tomu primälo?
„To nebola otázka môjho rozhodnutia. Jednoducho vždy len nejaká náhoda, osud, vždy ma niekto vyzve. Vtedy pred 20 rokmi som bol jazzový, rockový muzikant a neprichádzalo do úvahy vôbec sa do toho nejako zamotať. Ale osud chcel, že som vtedy na festivale Děčínská kotva vyhlásil, že každý národ má takú vládu, akú si zaslúži. A to počul Ladislav Adamec (v rokoch 1988 - 1989 predseda fedrálnej vlády). To ma vtiahlo do víru udalostí. Keď som ucítil šancu, dali sme dokopy výzvu Most (ktorá v roku 1989 sprostredkovala rozhovory medzi disidentmi a komunistami - pozn. red)."
A váš návrat do politiky?
„Ani teraz to nebol plán. Oslovil ma šéf Strany zelených Martin Bursík a dal mi ponuku (na kreslo ministra pre ľudské práva). Odmietnuť takú ponuku je ťažké. Najprv som povedal: Nie, ďakujem."
Vyhovovala vám tá agenda?
„Veď práve, ja som v tej dobe o tom nevedel veľa. Hoci som bol v prostredí ľudských práv celý život. Otec (evanjelický farár a signatár Charty 77) to robil naplno, matka psychologička tiež. A ja ako poradca Václava Havla, ktorý mal myšlienku ľudských práv ako ústredný motív. To bol vôbec ústredný motív disentu, ako českého, tak slovenského. A ak dostanete ponuku od týchto ľudí - pretože Bursík tam tiež patrí - tak chvíľu váhate. Mám pocit, že som sa rozhodol, že to je ponuka, ktorá sa neodmieta. Zasadol som do vlády Mirka Topolánka a išiel som do toho naplno. U mňa je výhoda, že nie som skorumpovateľný, vydierateľný, nie som členom žiadnej strany, nesnažím sa o politickú kariéru, nechystám sa nikam kandidovať, mám svoje zamestnanie, mám dostatok peňazí na život. Ja to naozaj robím pre tú vec. Tým pádom ma nemôže nikto tlačiť. Išiel som do tých problémov naplno a vyslúžil som si nesmierne komplikácie."
Strana zelených sa možno nedostane do parlamentu. Ak po októbrových voľbách nedostanete ponuku zostať ministrom, budete chcieť zostať v politike, alebo sa vrátite už naplno k hudbe a podnikaniu?
„Za normálnych okolností by som už ďalšiu ponuku na tento post neprijal. Vzhľadom na to, že som ťažkým spôsobom ostreľovaná figúra, bolo by zadosťučinením, keby ma chceli aj do tretej vlády. Tak možno z týchto dôvodov by som o tom premýšľal. Rozhodne nepatrím medzi tých, čo by sa tam nejako drali. Ja by som chcel vlastne robiť muziku. Toto je výzva. Pripodobnenie je keď sa potápa loď a niekto vám dá ponuku ísť hrať do baru, na dobrý kšeft. Tak išili by ste, nie? Ale potápa sa loď. Keď sa ale na vás s dôverou obráti nejaké spoločenstvo, naznačí vám, že máte schopnosti veci riešiť, tak sa to ťažko odmieta."
