tínski nepriatelia, však tvrdia, že Arafat môže byť rovnako aj karikatúrou tohto boja. Dlhoročný líder Palestínčanov by sa v týchto dňoch dožil osemdesiatky.
Kedy presne by oslavoval svoje narodeniny, sa nevie. Jeho životopisné údaje sú plné rozporov a nepokrytých klamstiev.
Napríklad, že sa narodil v Jeruzaleme (rodný list a prízvuk mal z Káhiry), ako patril k prominentnému jeruzalemskému klanu (jeho rodina bola z Gazy), či ako udatne v prvej izraelsko-arabskej vojne zneškodnil desať izraelských obrnených vozidiel (v tom čase ich Izraelčania v oblasti, kde bojoval Arafat, ani toľko nemali).
Najčastejšie sa však uvádza, že osemdesiatky by sa dožil včera alebo zajtra. Pravdepodobne by neoslavoval veľmi okázalo.
Mal imidž skromného muža Hoci vďaka hlbokej korupcii v palestínskom vedení a zvláštnemu nakladaniu s finančnou pomocou pre svoj ľud patril k najbohatším ľuďom sveta, zakladal si na skromnosti. O tom, ako si sám štopkal ponožky a vynadal svojej svetáckej žene Suhe, že ich byt zariadila príliš luxusne, sa písalo minimálne tisíckrát.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Patrilo to k jeho imidžu a vyplývalo to z toho, že sám sa narodil do skromných pomerov. Možno aj z toho, že keď mal štyri roky, prišiel o mamu a pretĺkal sa sám u strýka, ktorý si ho zobral na výchovu.
Nikdy nebol dobrý študent, ale na univerzite, kde študoval inžinierstvo, sa zapojil do politiky. Bol hádavý ako jeho otec, ktorý sa roky súdil s egyptskou vládou o kus zeme.
Už v študentských spolkoch sa prejavil ako intrigán, vydierač, manipulátor, ale to všetko ho paradoxne posúvalo na vrchol. V roku 1969 sa stal oficiálnym lídrom Palestínčanov a s týmto titulom prakticky aj v roku 2004 zomrel.
V čase štúdií prijal aj meno Jásir, ktoré bolo všetko, len nie výstižné. Znamená totiž pohodový.
Zbraň odložil len v OSN Arafat nebol bohvieaký rečník, trepal dve na tri zlou egyptskou arabčinou a keď sa z militanta aspoň navonok pretransformoval na politika, jeho tlmočníci trpeli.
Keď však v roku 1974 v OSN dojímavo rečnil o olivovej ratolesti mieru, ktorú drží v rukách, svet bol namäkko.
A vôbec neprekážalo, že Arafat, ktorého Hnutie za oslobodenie Palestíny malo na rováši niekoľko brutálnych teroristických útokov, rečnil s puzdrom na zbraň na nohaviciach. Bolo prázdne, lebo také sú pravidlá v OSN.
V tom čase už Arafat ovládol palestínsku politiku a stihol si rozhnevať viacerých arabských lídrov a zároveň získať sympatie liberálneho Západu.
Nobelovkár, ktorý sklamal S Izraelom bojoval ešte roky, až sa zrazu na začiatku 90. rokov minulého storočia zmenil na mierotvorcu. V roku 1994 dostal Nobelovu cenu za mier, ale potom to zase pobabral.
Nevedel alebo nechcel sa dohodnúť na mieri s Izraelčanmi a následne stratil sympatie doma aj vo svete.
Prišla druhá intifáda a v roku 2001 vtedajší líder Izraela Ariel Šaron nariadil zavrieť Jásira Arafata do domáceho väzenia.
Vyšiel z neho až v novembri 2004. Na liečenie do Paríža, z ktorého sa však vrátil v rakve.
Arafatova smrť ostáva záhadou
Palestínčania tvrdia, že ich lídra im otrávil Izrael. Francúzski lekári to vyvracajú, pitva sa však nikdy neuskutočnila.
TEL AVIV. Hoci od smrti Jásira Arafata už uplynulo takmer päť rokov, stále sa nevie, na čo zomrel. O to viac sa o tom špekuluje. Palestínčania sú presvedčení, že ho otrávil Izrael a navrhujú nové vyšetrovanie jeho smrti.
Na všetky pochybnosti mohla odpovedať Arafatova pitva, ale rodina, teda manželka Suha, ju nepovolila. Tajnosti dodnes robí aj s niekoľko stostranovou správou francúzskych lekárov z jeho pobytu v parížskej nemocnici. Tam Arafata priviezli už vo veľmi vážnom stave.
Mal problémy s krvou, čo je však symptóm viacerých ochorení. Hovorilo sa o cirhóze pečene, AIDS, leukémii, rýchlo sa šíriacej infekcii či poruche krvotvorby. Francúzske úrady odmietli, že palestínskeho lídra niekto otrávil a tvrdili, že inak by museli začať vyšetrovanie. Niekoľkonásobné testy na toxíny neukázali, že Arafatovi niekto podal otravu.
Augustový kongres Arafatovej strany Fatah opäť otvoril kauzu jeho smrti a opäť z nej obvinil Izrael. Niektorí delegáti tiež hovorili o tom, že židovskému štátu pri „atentáte“ na Arafata musel pomáhať niekto z jeho blízkeho okolia.
Izrael sa v minulosti údajne pokúšal Arafata zlikvidovať, potom však prevládal názor, že by sa z neho stal martýr. Výhodnejšie ho bolo ignorovať.
Jana Shemesh
