MOSKVA. Dnes uplynie 70 rokov od podpísania paktu medzi bývalým Sovietskym zväzom a nacistickým Nemeckom, ktorým diktátor Josif Stalin dostal pred vypuknutím druhej svetovej vojny voľnú ruku na obsadenie časti Poľska a pobaltských štátov.
Dohodu známu pod názvom pakt Molotov-Ribbentrop z roku 1939 väčšina štátov sveta odsudzuje, Rusko však opäť vystúpilo na jeho obranu v čase, keď sa usiluje o opätovné vytvorenie svojej stratenej sféry vplyvu.
Formálne bol pakt Molotov-Ribbentrop zmluvou o neútočení a podpísali ju 23. augusta 1939 ministri zahraničných vecí Sovietskeho zväzu a Nemecka, Vjačeslav Molotov a Joachim von Ribbentrop. Zmluva však zahrňovala tajné protokoly, ktoré rozdeľovali východnú Európu na nemeckú a ruskú sféru vplyvu.
Druhá svetová vojna sa začala 1. septembra 1939 napadnutím Poľska Nemeckom. V priebehu niekoľkých týždňov do Poľska vpochodovala z východu Červená armáda. Po zabratí časti Poľska si Sovietsky zväz následne pripojil aj časť Fínska, pobaltské štáty a rumunský región, dnešné Moldavsko.
Molotovov vnuk a menovec Vjačeslav Nikonov povedal, že jeho starý otec pokladal dohodu s nacistickým Nemeckom za jedinú alternatívu po zlyhaní úsilia o dosiahnutie vojenskej dohody s Britániou a Francúzskom.
Sovietska vláda bola presvedčená, že nacistický útok na Poľsko bol blízko a "potrebovali sme vedieť, kde sa Nemci zastavia," dodal Nikonov. Zmluva podľa neho tiež priniesla pre krajinu čas potrebný na prípravy na vojnu.
Nikonov ďalej povedal, že Molotov neskôr kritizoval aspekty Stalinovho vládnutia vrátane čistiek, pakt však obhajoval po celý zvyšok svojho života. "Hovoril, že sovietske vedenie urobilo veľa, veľa chýb a bolo mu ľúto mnohých životov," podotkol Nikonov, ktorý mal 30 rokov v čase Molotovovho úmrtia v roku 1986 a poznal ho veľmi dobre.
Sovietsky zväz celé desaťročia odmietal existenciu tajných protokolov, zahrnutých v pakte Molotov-Ribbentrop. Oficiálne ich priznal a odsúdil v roku 1989.
V čase 70. výročia podpísania zmluvy však niektorí ruskí historici začali nahlas brániť vtedajšie rozhodnutie Sovietskeho zväzu rozšíriť svoje teritórium na úkor svojich susedov.
Penzionovaný generál rozviedky a historik Lev Sockov, ktorý zostavil knihu o odtajených správach tajných služieb, je toho názoru, že zmluva dovolila Sovietskemu zväzu "posunúť jeho hranice s Nemeckom" na západ. Toto podľa neho zabránilo tomu, aby sa pobaltské štáty Estónsko, Lotyšsko a Litva stali terčom útoku.
Keď však nacistické Nemecko v júni 1941 napadlo Sovietsky zväz, Moskva v priebehu niekoľkých týždňov stratila všetko, čo paktom nadobudla.
Sockov ďalej uviedol, že Sovietsky zväz musel pakt s Nemeckom podpísať, pretože úsilie o vytvorenie "systému kolektívnej bezpečnosti" s Britániou, Francúzskom a pobaltskými štátmi zlyhal. Sovietske vedenie sa podľa neho domnievalo, že Západ dúfa v obrátenie sa armády Adolfa Hitlera na východ proti Rusku.
Zdroj: Associated Press
2 zsl
