PRAHA, BRATISLAVA. Mať pri sebe drogy pre osobnú spotrebu od včera už nie je v Mexiku trestné. Začal tam platiť zákon, ktorý dekriminalizuje užívateľov marihuany a ďalších drog. Mexiko zákon neschválilo napriek veľkým obetiam v boji s drogovou mafiou, ale práve preň. Polícia sa namiesto narkomanov zamerá na dílerov.
Z rovnakého dôvodu smerom k tolerancii omamných látok sa posúva aj Česko. Ministerstvo spravodlivosti minulý týždeň navrhlo zákon, ktorý presne určuje vlastníctvo akého množstva drogy je trestným činom a aké len priestupkom. Oproti súčasnému stavu poteší napríklad fajčiarov marihuany.
Problém starého zákona
Zákon, ktorý by mal v prípade schválenia platiť od januára, spomína presné množstvá drogy, ale aj látky v nej obsiahnutej. Doteraz sa na drogy vzťahoval trestný zákon z roku 1998, ktorý za trestný čin považoval „väčšie ako malé“ množstvo drogy.
Môže to v prípade marihuany viesť k menšej zbytočnej kriminalizácii určitých ľudí.
Jiří Presl, nadácia Drop In
Hoci na tie časy išlo v Európe o liberálny zákon, v praxi si ho rôzni policajti, prokurátori a súdy vykladali odlišne.
„Medzi jednotlivými prípadmi sú skutočné rozdiely. Policajti síce pre svoju potrebu majú tabuľky, ktoré im pri rozhodovaní pomáhajú, ale na súde potom samozrejme nemajú žiadnu váhu a nakoniec vždy musí rozhodovať súdny znalec,“ povedal MF Dnes Jirí Presl z nadácie Drop In, ktorá pomáha drogovo závislým.
Teraz chce ministerstvo spravodlivosti postihy zjednotiť. O výške trestu pritom rozhodne nielen množstvo drogy, ale aj účinnej látky v nej. Ak napríklad niekto pri sebe bude mať viac ako päť gramov heroínu, ale samotnej omamnej látky tam bude menej ako 1,8 gramu, stále pôjde iba o priestupok.
Ešte sa to môže zmeniť
Poslanec za pravicovú ODS Jiří Pospíšil, ktorý so zákonom prišiel, si od neho sľubuje, že policajtov uvoľní od drobných deliktov, aby sa mohli zamerať na skutočný narkobiznis.
Zákon tiež rozdeľuje drogy na tvrdé a mäkké a podľa toho určuje tresty. Nižšie by tak mali byť napríklad aj pre ľudí, ktorí doma pestujú konope či užívajú hašiš. Veľké očakávania niektorých však hovorkyňa ministerstva tlmí. „Norma je len v pripomienkovom konaní. Je dosť pravdepodobné, že sa ešte bude meniť,“ povedala MF Dnes Jitka Zinke.
Dekriminalizácia funguje
Česko a Mexiko nie sú jediné krajiny, ktoré posúvajú hranicu tolerancie k užívaniu drog a rozlišujú medzi tvrdými a mäkkými. Drogovú legislatívu v posledných rokoch liberalizovali aj Španielsko a Taliansko.
V Portugalsku, kde užívanie drog dekriminalizovali už v roku 2001, sa tento prístup osvedčil. Narkomanov považujú za pacientov, nie kriminálnikov.
„Predtým mali ľudia taký strach zo zatknutia, že nežiadali o pomoc,“ píše sa v reportáži BBC.
Výsledky nenechali na seba dlho čakať. Každoročný počet prípadov predávkovania klesol za päť rokov zo 400 na 290, počet prípadov nakazení HIV použitím špinavej ihly z 1400 na 400.
Podľa niektorých odborníkov však dekriminalizácia nie je jedinou príčinou zlepšenia v Portugalsku. Podľa kriminológa Petera Reutera niektoré drogy skrátka vyšli z módy.
Najmä medzi mladými je marihuana na globálnom ústupe.
