Vzorky DNA z obálky znamenajú obrat v najzáhadnejšom atentáte Frakcie Červenej armády. Patria teroristke, ktorá nebola za smrť prokurátora Siegfrieda Bubacka odsúdená.
BERLÍN, BRATISLAVA. Ten príbeh neožíva len na plátnach kín. Baader-Meinhof Komplex je nemeckou realitou, hoci najhoršia vlna terorizmu v krajine odznela pred viac ako 30 rokmi a ľavicová Frakcia Červenej armády (RAF) sa v roku 1998 rozpustila.
Ani 32 rokov po atentáte na generálneho prokurátora Siegfrieda Bubacka v Karlsruhe nie je jasné, kto v apríli 1977 strieľal. Nové testy DNA tvrdia, že novou spolupáchateľkou môže byť teroristka Verena Beckerová.
Obrat vo vyšetrovaní
Ani nemecký filmový trhák nemohol scénu opísať do detailov, hoci oficiálne boli za vraždu prokurátora Bubacka odsúdení Christian Klar, Knut Folkerts a Brigitte Mohnhauptová. Všetci už boli prepustení na slobodu, ale o vrahoch zaryto mlčia. Mohnhauptová či Folkerts pritom v čase vraždy vôbec neboli v Karlsruhe.
Tvorcovia filmu sa preto museli držať neúplných faktov. Na križovatke zastane služobné auto generálneho prokurátora, ktoré je na ceste do úradu. Šoféruje 30-ročný Wolfgang Göbel, vedľa neho sedí Buback, za ním spolupracovník 43-ročný Georg Wurster. Po pravej strane mercedesu zrazu spomalí motocykel s dvoma osobami so zelenými helmami na hlave a začnú strieľať. Nie je jasné, či je to muž, alebo žena. Vypália 15 rán a zmiznú. Auto ešte zopár metrov ide, než narazí do stĺpa, takže polícia si najprv myslí, že je to autonehoda. Buback a jeho šofér sú mŕtvi na mieste, Wurster o niekoľko dní neskôr.
Posledné vyšetrovanie znamená v prípade veľký obrat a prekvapenie zároveň. Proti Beckerovej vedú úrady vyšetrovanie od apríla minulého roka. Preverované stopy DNA na motorkárskej rukavici, prilbe a veste vtedy nepochádzali od nej. Teraz sa stopy DNA našli na obálkach s listami, ktorými sa k atentátu priznalo „komando Ulriky Meinhofovej“. Listy prišli týždeň po vražde.
História teroru
1.Nemecká jeseň 1977 Najkrvavejšia kapitola nemeckého teroru počas 28-ročnej existencie ľavicovej teroristickej organizácie Frakcia Červenej armády (RAF), ktorá zabila 34 ľudí. Najhoršie útoky, vraždy a únosy zažila krajina na jeseň 1977, hoci vodcovia sedeli vo väzení. Ulrike Meinhofová spáchala samovraždu v máji 1976. Andreas Baader, Gudrun Ensslinová, Jan-Carl Raspe dostali doživotie, ale akcie riadili z väzenia.
2.Druhá generácia RAF
Mladší a radikálnejší nasledovníci Meinhofovej a Baadera, ktorí ich chceli dostať z väzenia. Patrila k nim aj Verena Beckerová. V apríli 1977 zastrelili generálneho prokurátora Siegfrieda Bubacka, o tri mesiace neskôr bankára Jürgena Ponta, v septembri uniesli a zavraždili šéfa Zväzu zamestnávateľov a priemyselníkov Hannsa-Martina Schleyera. Po neúspešnom únose lietadla Lufthansy s 91 cestujúcimi spáchali Baader, Ensslinová a Raspe samovraždu.3.Traja odsúdení
Za atentát na Bubacka dostali doživotie traja teroristi. Knuta Folkertsa prepustili v roku 1994, Brigitte Mohnhauptovú v roku 2007, Christiana Klara vlani. O atentáte stále mlčia. (mim)
Nové fakty potvrdila generálna prokuratúra v Karlsruhe a vo štvrtok večer poslala políciu, aby Beckerovej prehľadala byt. Bývalú teroristku prepustili na slobodu pred 20 rokmi, odsúdili ju však za streľbu pri zatýkaní.
Páchateľ bol drobný
Beckerovú často obviňoval syn zavraždeného prokurátora Michael Buback, ktorý stále po vrahoch pátra. Odvoláva sa na svedkov, ktorí tvrdia, že na motorke videli drobnú osobu, podobnú Beckerovej. Obrat vo vyšetrovaní Michaela Bubacka potešil. „Uľavilo sa mi, že vyšetrovanie pokročilo,“ povedal pre agentúru DPA, hoci nové stopy nedokazujú, že to bola ona, kto sedel na motorke.
Baader-Meinhof Komplex prežíva. Nemecko stále nepozná odpovede na všetky otázky a každá nová stopa otvára staré rany.
