PARÍŽ, BRATISLAVA. Rozľahlý ako Londýn, s mrakodrapmi ako New York a zelený – ako žiadne iné mesto. Taký bude Paríž v roku 2025. Vtedy sa však už bude volať inak – Veľký Paríž. Aspoň tak to plánuje francúzsky prezident Nicolas Sarkozy.
Architektonické štúdie na projekt, ktorý by ho mal navždy zapísať do francúzskych dejín a postaviť mu živý pomník, predstavil hyperaktívny francúzsky líder koncom apríla. V krajine galského kohúta tak spustil ohnivú debatu. Nenadchol totiž všetkých – aj s ohľadom na cenu.
Zbúra múr Ako napísal český novinár žijúci v Paríži, Jaroslav Formánek, takú rozsiahlu premenu, akú plánuje Sarkozy, zažil Paríž naposledy v druhej polovici 19. storočia počas vlády cisára Napolenona III. Cisár chcel podľa Formánka postaviť modernú metropolu, ktorá by svojím leskom, veľkosťou a eleganciou prekonala najväčšieho konkurenta, Londýn. Vtedy vznikol Paríž, ako ho poznáme dnes.
Odvtedy sa však mnohé zmenilo a Paríž nedokázal držať krok s dobou a najmä hustnúcim zaľudnením. Hoci francúzska metropola má oficiálne len dva milióny obyvateľov, obkolesujú ju menšie mestečká s ďalšími šiestimi miliónmi. Mnohí z ich obyvateľov dochádzajú každý deň do mesta za prácou, pritom však musia prekonávať obrovský múr. Relatívne malé mesto obkolesuje 50-kilometrová diaľnica.
Viac vlád v Paríži a okolitých predmestiach znamená menej koordinácie pri rozvoji. Niektoré priľahlé štvrte sú bohatšie, iné na severe a na východe sú naopak chudobné. Nepokoje v roku 2005 sa odohrali práve tam.
Počet obyvateľov Veľkého Paríža dosiahne ten v Londýne – osem miliónov.
Urbanistické revolúcie Presne to a omnoho viac chce francúzsky prezident dosiahnuť. Jeho Veľký Paríž bude mať prímorský prístav a efektívny systém prepravy. To všetko samozrejme nesmie mestu na jeho šarme ubrať, ale ho naopak vyviezť za jeho dnešné hranice.
Sarkozymu naklonený denník Le Figaro jeho projekt nazval revolučným. Prvou revolúciou je podľa Le Figaro vodná infraštruktúra. „Le Havre, to je prístav Veľkého Paríža, a Seina je vyživovacou osou, okolo ktorej sa bude metropola rozkladať,“ predstavil svoju víziu Sarkozy v apríli. Kanál Seina–sever priblíži Parížu more, pričom bude napojený na rýchlovlak TGV. Ten umožní dostať sa od Eiffelovky až do Le Havre.
Druhou revolúciou bude linka automatického vlaku okolo celého Veľkého Paríža. Dlhá bude 140 kilometrov a spojí napríklad aj letiská Roissy a Orly. Kto sa bude chcieť dostať z juhu mesta k moru, nebude musieť prechádzať cez centrum, ako je to teraz. Nadzemný vlak pôjde rýchlosťou 80 kilometrov za hodinu.
Pre všetkých občanov a návštevníkov Veľkého Paríža bude platiť jednotné cestovné.
Veľké obytné zelené veže To ešte stále nie je všetko. „Zóny musíme zrušiť aj v oblasti bývania, systém štvrtí pre bohatých a chudobných len prehlbuje sociálnu nerovnosť,“ avizoval Sarkozy.
Prezident chce do plánu zapracovať záväzok postaviť každoročne 70-tisíc nových bytov, čo je podľa Jaroslava Formánka dvojnásobne viac, ako sa v Paríži a okolitých štvrtiach postaví dnes.
Veľký Paríž V apríli boli predstavené návrhy, o ktorých sa teraz diskutuje. Výstavba by mala začať do roku 2012, skončiť okolo roku 2025. Cenu 35 miliárd eur zaplatia verejné a súkromné zdroje. Podľa vlády bude Veľký Paríž prvé „postkjótske“ mesto.
Sarkozy, ktorého Francúzi prezývajú Američan, sa nebráni ani výškovým budovám. „Keď vieme stavať do výšky, prečo nechceme viac mrakodrapov a veží, navyše ak budú krásne,“ snažil sa obhajovať svoj plán. Mrakodrapy nazýva obytnými zelenými vežami.
No zelený vo Veľkom Paríži bude najmä 2500-hektárový les pri letisku Charles de Gaulle. Okrem toho, že bude zvukovou bariérou, fungovať bude aj ako gigantická čistička vzduchu.
Kým v roku 2012 začne výstavba, môže sa ešte mnohé zmeniť. Nie všetkých totiž Sarkozy strhol. Najväčším odporcom projektu je ľavicový starosta Paríža Bertrand Delanoe. Podľa neho sa v Paríži stavia veľa už teraz a existujúca infraštruktúra nepotrebuje úplnú prestavbu, len modernizáciu.
Kritizovaná bola aj samotná myšlienka súťaže medzi návrhmi. Iracko-britská architektka Zaha Hadid, s ktorou francúzska vláda pôvodne tiež konzultovala, britským The Times povedala: „Ak chcete dizajn prostredníctvom zhody, skončíte s priemerným riešením.“
Zaplatia to pokuty Najväčším problémom je však financovanie. Podľa súčasných výpočtov by mal Veľký Paríž Francúzov stáť 35 miliárd eur. V čase hospodárskej krízy a ozrutného verejného dlhu (68 percent HDP) je to podľa mnohých bláznovstvo. Projekt má byť financovaný aj z vyššieho cestovného v Paríži či dopravných pokút.
A tie sa nezvýšili od roku 1986, argumentujú Sarkozyho ľudia. No najviac si Sarkozy sľubuje od partnerstva štátneho a súkromného sektora. Napriek tomu, že Briti ho varovali, že u nich sa tento typ financovania neosvedčil.
Pod tlakom miestnych politikov a nedostatku financií Sarkozy už teraz z pôvodných ambicióznych zámerov ustupuje. Hlavné obrysy projektu aj jeho názov však necháva. A stoja za ním aj ľudia. Podľa prieskumu denníka Le Parisien Veľký Paríž schvaľuje 70 percent Parížanov.
Každý si postavil pomník
Nicolas Sarkozy pokračuje v tradícii svojich predchodcov. Jeho projekt je však najgrandióznejší.
PARÍŽ, BRATISLAVA. Budovať megalomanské projekty je jednoducho francúzskou prezidentskou tradíciou.
Za éry prezidenta Georgesa Pompidoua sa postavilo rovnomenné múzeum moderného umenia.
Prvý a jediný socialistický prezident piatej republiky Francois Mitterand pred múzeom Louvre vztýčil známu sklenenú pyramídu. Pridal aj Francúzsku národnú knižnicu.
Pomník prezidenta Jacquesa Chiraca je o niečo menej známy, ale rovnako dôležitý. Musée du Quai Branly je antropologické múzeum.
Znalci francúzskej politiky a architektúry, ktoré sú mimochodom úzko prepojené, sa však zhodujú, že projekt zatiaľ posledného prezidenta je najgrandióznejší. Postaviť chce stovky budov a zmeniť tvár celého mesta.
Svoj zámer oznámil Nicolas Sarkozy už pri nástupe do úradu v roku 2007. Myšlienka to však nie je nová.
„Paríž-Rouen-Le Havre: jediné mesto so Seinou ako hlavnou cestou,“ povedal kedysi dávno Napoleon.
Pavol Szalai
