NEW YORK, BRATISLAVA. Najvplyvnejšie ženy sveta sú Američanky a podnikateľky na čele veľkých firiem. V renomovanom rebríčku časopisu Forbes je ich väčšina. Mnohé z nich sa presadili v typicky mužských firmách najmä preto, že robia odvážne a nekonvenčné kroky.
Ženy menia firmy bez obáv
V prvej desiatke najmocnejších žien je šesť Američaniek a osem generálnych riaditeliek, ktorým sa darí aj v čase ekonomickej krízy. Forbes zoradil stovku najzvučnejších mien podľa toho, aký majú vplyv, ohlas v médiách a ako rýchlo postupujú v kariére. Najviac sa darilo biznismenkám. Druhú priečku obhájila Sheila Bairová. Stojí na čele Federálnej spoločnosti pre poistenie vkladov a dohliadala na zatvorenie 77 bánk, ktoré skrachovali. Nijako jej to nepoškodilo.
Dve skokanky roka sú šéfky dvoch amerických chemických koncernov. Ellen Kullmanová, šéfka koncernu DuPont, poskočila o 79 priečok. Do prvej desaitky to dotiahla aj Lynn Elsenhansová, ktorá vedie rafinériu Sunoco a minulý rok bola 39.
Podľa časopisu sú preč časy, keď ženy pracovali pre jediného zamestnávateľa a trpezlivo čakali, kým ich povýši. „Teraz menia firmy i odvetvia, s každou zmenou urobia veľký skok a premiestňujú sa na posty, ktoré im dovoľujú zbierať skúsenosti,“ napísal Forbes.
Političky sa prepadávajú
To, že najmocnejšou ženou sveta je politička, je skôr výnimkou. Hoci významnou, pretože nemecká kancelárka Angela Merkelová sa ňou stala po štvrtý raz. Kým v roku 2007 bolo vo vládnych funkciách 29 žien, tento rok ich je dvadsať. Inak političiek z prestížneho zoznamu ubúda a prepadávajú sa.
To, že nestačí byť Američankou vo vplyvnej funkcii, dokázala Hillary Clintonová. Jej predchodkyňa v úrade ministerky zahraničných vecí Condolleeza Riceová bola minulý rok siedmou najmocnejsou ženou sveta. Hillary v tej istej funkcii dokonca klesla. Z 28. miesta v roku 2008 na terajšie 36. miesto. Podobne dopadla ukrajinská premiérka Julia Tymošenková, zo 17 priečky na 47.
V zozname sú aj nové mená. Úspešne debutovala prvá dáma Michelle Obamová, ktorá sa dostala hneď na 40. miesto a predbehla slávnu americkú moderátorku Oprah Winfreyovú (41) či britskú kráľovnú Alžbetu II. (42).
Skokanka Forbesu
Skokankou roka je zaslúžene. Stať sa šéfkou firmy, ktorej dominujú muži, si zaslúži postup do prvej desiatky rebríčka časopisu Forbes. A to na čele DuPontu, tretieho najväčšieho chemického koncernu v Amerike, vystriedala Charlesa Hollidaya, ktorý firme šéfoval desať rokov. Vnútri firmy jej postup takým prekvapením nie je. Za posledné dva roky bola zodpovedná za štyri z piatich divízií. „Dokáže objasniť investorom a zákazníkom komplikovaný a často podozrivý obchod s chemickými výrobkami,“ chváli ju jej predchodca.
Ellen Kullmanová s chémiou vyrastala. Narodila sa vo Wilmingtone, kde DuPont pred 206 rokmi založili. Na nižších pozíciách dokázala za štyri roky zvýšiť obrat o 57 percent, na 5,5 miliárd dolárov. Matka troch detí nevie odpovedať na otázku, či je to výhoda byť žena. Načúva iba trhu a chce firmu posilniť. Kríza–nekríza.
Miriam Zsilleová
Rebríček najvplyvnejších žien sveta
1. Angela Merkelová, predsedníčka vlády (Nemecko) 2. Sheila Bairová, predsedníčka dozornej rady, Federálna rezervná poisťovacia spoločnosť (USA) 3. Indra Nooyiová, generálna riaditeľka, PepsiCo. (USA) 4. Cynthia Carollová, generálna riaditeľka, Anglo American (Veľká Británia) 5. Ho Ching, generálna riaditeľka, Temasek Holdings (Singapur) 6. Irene Rosenfeldová, generálna riaditeľka, Kraft Foods (USA) 7. Ellen Kullmanová, generálna riaditeľka, DuPont (USA) 8. Angela Bralyová, generálna riaditeľka, WellPoint (USA) 9. Anne Lauvergeonová, generálna riaditeľka, Areva (Francúzsko) 10. Lynn Elsenhansová, generálna riaditeľka, Sunoco (USA) ... 34. Melinda Gatesová, členka dozornej rady, Nadácia Billa a Melindy Gatesových (USA) 35. Nancy Pelosiová, predsedníčka Snemovne reprezentantov (USA) 36. Hillary Rodham Clintonová, ministerka zahraničných vecí (USA) ... 41. Oprah Winfreyová, moderátorka, predsedníčka dozornej rady, Harpo Productions (USA) 42. Kráľovná Alžbeta II., kráľovná (Veľká Británia) ... 47. Julia Tymošenková, predsedníčka vlády (Ukrajina)
SITA
