Pred väzením v maďarskej dedinke Sopronkőhida stáli stovky trabantov, lád a wartburgov. „Boli všade, kam ste sa pozreli,“ spomína si staršia pani. Unavení a vystrašení dovolenkári z východného Nemecka v nich pred 20 rokmi nechali väčšinu vecí a opustili autá, na ktoré sa v časoch Nemeckej demokratickej republiky šetrilo a čakalo roky. Išli pešo asi tri kilometre, než prišli na maďarsko-rakúsku hranicu pri Sopronpuszte.
Bol medzi nimi aj 20-ročný Jőrg Meissner. „Bol som v Maďarsku už štyri týždne, keď som sa dozvedel o Paneurópskom pikniku,“ hovorí.
Piknik v Budapešti. U pátra
Na západonemeckej ambasáde v Budapešti požiadal o možnosť vycestovať a čakal. Spolu s tisíckami východných Nemcov si rozložil stan v uliciach maďarskej metropoly, než sa ich ujal známy páter Imre Kozma a ubytoval v záhrade svojho kostola v budapeštianskej štvrti Zugliget.
„Tí ľudia žili v NDR v lepších podmienkach ako my v Maďarsku, ale správali sa ako otroci. Nedôverovali si, trvalo im dva týždne, než sa s nami dokázali rozprávať a dôverovať nám,“ povedal SME páter Kozma. On im poskytol informácie o azda najbláznivejšom podujatí v revolučnom roku 1989.
Nebola to pasca Stasi
Zorganizovali ho Paneurópska únia a maďarská opozícia. „Museli sme dookola vysvetľovať, že to nie je pasca ani akcia východonemeckej tajnej služby Stasi. Asi tristo ľudí na piknik išlo a už sa nevrátili. Ľudí v tábore to presvedčilo,“ dodáva Kozma.
Tí, ktorí na piknik išli, netušili, čo ich čaká. „Nevedeli sme, či nás nezatknú, čo bude s našimi rodinami, keď sa nám podarí ujsť. Bol som vpredu a čakal, čo bude, keď zrazu otvorili drevenú bránu a pustili nás do Rakúska. Na slobodu,“ hovorí Meissner a ani po 20 rokoch nedokáže svoj príbeh rozpovedať bez dojatia.
Bol som vpredu a čakal, čo bude, keď otvorili bránu a pustili nás do Rakúska. Na slobodu.
Jőrg Meissner, utečenec z NDR
Hranice ostali otvorené tri hodiny a spolu s Meissnerom ušlo viac ako šesťsto východných Nemcov. Asi desiati maďarskí colníci tam stáli a neurobili nič. Velil im Arpád Bella a jeho príkaz bol jasný: Pozerajte sa iným smerom, povedal vtedy.
Od 60. rokov sa snažilo cez maďarské hranice utiecť viac ako 13-tisíc ľudí, ale podarilo sa to asi trom stovkám.
V roku 1989 sa veľa vecí zmenilo. Na jar Maďari začali demontovať ostnatý drôt, 27. mája ho slávnostne prestrihli ministri zahraničných vecí Rakúska a Maďarska Alois Mock a Gyula Horn.
Prvý masový exodus
Paneurópsky piknik 19. augusta bol prvým masovým útekom východných Nemcov na Západ. Za tri hodiny ušlo viac ako šesťsto východných Nemcov.
Včera na to isté miesto prišla nemecká kancelárka Angela Merkelová. „Chcem poďakovať Maďarsku za všetkých Nemcov,“ povedala a zožala najväčší potlesk od stoviek ľudí. Pripomenula, že jeden utláčaný národ pomohol inému utláčaného národu na slobodu.
Rozhovor s kancelárkou
Po príhovore na oslavách 20. výročia Paneurópskeho pikniku sa v stretla s utečencami osobne. „Bola veľmi priateľská, prehodili sme pár viet o tom, aké to vtedy bolo,“ hovorí Meissner. Bol to preňho zvláštny pocit, že svoj príbeh rozprával kancelárke, ktorá pochádza z východného Nemecka. Z toho, z ktorého Jőrg utekal pred neslobodou.
Východných Nemcov čakali na druhej strane Rakúšania. „Horúčkovité telefonáty prebiehali medzi maďarským, nemeckým a rakúskym ministrom zahraničia. Otázka bola, ako sa k nim postaviť. Oficiálne boli turisti, ale neoficiálne utečenci,“ hovorí Walter Greiner, vtedajší riaditeľ tlačového odboru rakúskeho ministerstva zahraničia. Nakoniec utečencov odviezli do Viedne, dali im jesť i piť a posadili ich do vlaku do Salzburgu. Odtiaľ sa dostali do západného Nemecka.
Paneurópsky piknik trval tri hodiny. V maďarských prihraničných dedinkách po ňom ostalo asi 1500 opustených trabantov, lád a wartburgov. Včera stáli pred väzením v Sopronkőhida volkswageny, ople a audiny a ľudia bez obáv smerovali na západ, kde už dávno hranice nie sú.
Autor: Zo Šopronu od našej vyslanej redaktorky Miriam Zsilleovej
