KÁBUL, PRAHA. Najväčším triumfom favorita afganských prezidentských volieb Hamída Karzaího je jeho životaschopnosť. Prežil vojnu so Sovietmi, talibánsky režim, prežil i svoje prvé víťazstvo vo voľbách, potom niekoľko atentátov.
Ako vládca jednej z najnebezpečnejších krajín na svete sa dokázal udržať nažive skoro osem rokov.
Karzaímu konkuruje Tadžik
Prvé voľby vyhral etnický Paštún Karzaí s prehľadom (získal 55 percent hlasov) v roku 2004. Tentoraz sú však jeho konkurenti oveľa silnejší.
Napríklad bývalý afganský minister zahraničia Abdulláh Abdulláh je podľa sociologických prieskumov viac než dôstojným súperom súčasnej hlavy štátu. Preslávil sa počas vojny s talibami ako hlavný hovorca slávneho vojvodcu Ahmáda šaha Masúda.
V súčasnom boji o prezidentské kreslo reprezentuje Tadžikov (napriek tomu, že pochádza zo zmiešanej tadžicko-paštunskej rodiny), druhú najpočetnejšiu národnosť v štáte, ktorá by rada videla v najvyššej funkcii konečne „svojho" človeka.
K tomu má Karzaí za sebou nie práve úspešné obdobie. Mnoho Afgancov sa domnieva, že nádeje vložené do USA neboli opodstatnené a že Karzaí ako predĺžená ruka Washingtonu už nemôže krajine priniesť nič dobré.
Témou volieb je ekonomika
Na druhej strane ani Američania nie sú už Karzaím tak nadšení, ako v roku 2001. Nie sú si však istí, či by zmena v najvyššej funkcii takú nestabilnú krajinu neuvrhla do ešte väčšieho chaosu.
Začínajú schvaľovať nakoniec i to, že Karzaí zvolil stratégiu kompromisu - k spoluráci vyzval mudžahedínov i umiernených talibov, ktorých nazýva „bratmi". Ak si Afganci niečo od nového lídra sľubujú, tak to nie sú ani tak úspechy na vojnovom poli, ako získanie významných investícií na radikálnu obnovu ekonomiky krajiny.
S týmto predpokladom však už šiel do volieb Karzaí pred piatimi rokmi. Tu mu k víťazstvu pomohli americké peniaze. Lenže dnes je stále 40 percent Afgancov bez šance nájsť si prácu a pokrok v budovaní infraštruktúry je poznať len vo veľkých mestách.
Napriek všetkému sociologické prieskumy dávajú najväčšie šance na víťazstvo Karzaímu. Abdulláh však môže získať toľko hlasov, že nie je vylúčené druhé kolo.
To by významne upevnilo pozície Tadžikov a Uzbekov, ktorí boli dosiaľ vytláčaní z najdôležitejších funkcií Paštúnmi.
Zvyšok kandidátov predstavuje viac menej lokálne a kmeňové záujmy. Niektorí sa vzdali svojej kandidatúry v prospech Karzaího, čo môže po voľbách, pokiaľ ich súčasný prezident vyhrá, viesť k vytvoreniu zaujímavých aliancií.
Talibovia zvolili stratégiu zastrašovania
Dvadsať mŕtvych deň pred hlasovaním a volebné lístky vo voľnom predaji. Vláda vyhlásila deň mlčania. Novinári sú proti.
KÁBUL, PRAHA. Vyše dvadsať obetí si vyžiadali útoky rebelov deň pred prezidentskými voľbami v Afganistane. V metropole Kábule explodovalo auto a zabilo desať ľudí. K útoku sa už prihlásil Taliban.
V Kábule je i vo dne počuť streľbu a na severe krajiny prebieha veľká vojenská operácia proti talibom. Už v pondelok sa na prezidentský palác strieľalo, a i keď nikto nebol zabitý ani zranený, talibovia tým naznačili svoju volebnú stratégiu.
Ľudia sú vydesení a taká atmosféra rozhodne neprispieva k vysokej účasti vo voľbách.
Vedenie Afganistanu požiadalo všetkých novinárov, aby sa v deň volieb zdržali informácií o násilnostiach a teroru. Vláda si od vyhlásenia „dňa mlčania", ktorý sa začal dnes o šiestej ráno, sľubuje, že ľudia nepodľahnú panike a aspoň niektorí vyrazia do volebných miestností.
Afganskí novinári však považujú takú prosbu za obmedzenie práv svojich čitateľov a hlúposť, pretože podobné útoky už trvajú niekoľko týždňov a ľudia o nich boli pravidelne informovaní. Jeden deň tu nemôže nič zvrátiť.
Okrem toho informačné embargo asi nezabráni tomu, aby sa rebeli nepokúsili keď nie voľby zmariť, tak aspoň znepríjemniť. Sú podľa velenia zahraničnej koalície teraz vojensky najsilnejšie za celých osem rokov od svojho zvrhnutia.
Petra Procházková
