PRAHA. S celkom nečakanou zdržovacou kartou vyrukovala dnes skupinka senátorov za ODS, ktorá pripravuje ústavnú sťažnosť na údajný nesúlad Lisabonskej zmluvy s českou ústavou.
Napriek tomu, že hovorca skupiny, senátor Jiří Oberfalzer, ešte koncom júla tvrdil, že ústavnú sťažnosť podajú do konca augusta, teraz oznámil odklad na dobu neurčitú. Pred podaním tejto sťažnosti senátori podajú ešte inú ústavnú sťažnosť, ktorá súvisí s budúcou implementáciou Lisabonskej zmluvy v Česku.
Zmluvu ratifikovali obe komory parlamentu, ale prezident Václav Klaus ju odmieta podpísať skôr, než Ústavný súd ČR prerokuje zatiaľ ani len nepodanú - sťažnosť senátorov. Ak by prezident zmluvu podpísal, senátori by už nemohli svoju ústavnú sťažnosť podať.
Senátori z ODS dnes v zastúpení svojím kolegom Oberfalzerom spochybnili tohtoročnú novelu zákona o rokovacom poriadku oboch komôr parlamentu. Novela - ktorá obsahuje aj tzv. ustanovenie o viazanom mandáte vlády, teda zakotvenie povinnosti kabinetu, aby si každý budúci prenos kompetencií na Brusel nechala vopred schváliť v českom parlamente - bola podľa senátorov z ODS schválená iba jednoduchou, a nie ústavnou väčšinou. Skupina senátorov sa preto domnieva, že novela je neústavná.
O taktizovaní českých kritikov Lisabonskej zmluvy svedčia aj ich ďalšie požiadavky, aby ústavný súd stanovil minimálny rozsah kompetencií, ktoré zabezpečia, že ČR ešte bude zvrchovaným štátom, a aby ústavný súd pozastavil ratifikáciu Lisabonu až do momentu, kým Česko nebude mať novú právnu úpravu na "kontrolu súladu jednotlivých krokov orgánov EÚ s českou ústavou". x x x
V Česku sa pred niekoľkými mesiacmi, keď prezident Klaus oznámil, že parlamentom schválenú Lisabonskú zmluvu zatiaľ nepodpíše, rozprúdil politický a právny spor o to, či na to prezident má vôbec právo. Podľa niektorých ústavných expertov by Klaus mal ratifikovanú zmluvu podpísať bez zbytočného odkladu.
Strana zelených sa v máji vyslovila za to, aby sa v českej ústave objavila možnosť odvolať prezidenta. "Prezident nemá žiadnu väzbu, je schopný proti vôli oboch parlamentných komôr blokovať Lisabonskú zmluvu a izolovať nás takto od Európy. Nie sme konštitučná monarchia, ale parlamentná demokracia," vysvetlil vtedy predseda strany Martin Bursík s tým, že podporuje, aby následne došlo k odvolaniu Václava Klausa z funkcie.
Klausove obštrukcie znepokojili aj socialistov. Senátorka za ČSSD Alenya Gajdůšková v júni naznačila, že by poslanci a senátori mohli hlavu štátu označiť za "dočasne nespôsobilú vykonávať svoj úrad", a Lisabonskú zmluvu by následne podpísal premiér. Tento postup by mohla podporiť aj KDU-ČSL.
Senátorka Gajdůšková však pripustila, že namieste je aj úvaha o žalobe na Václava Klausa kvôli vlastizrade. Skutkovú podstatu tohto trestného činu by podľa nej mohla naplniť skutočnosť, že prezident v otázke podpisu Lisabonskej zmluvy ignoruje vôľu oboch komôr parlamentu a tým aj vôľu občanov, ktorí svoje politické práva delegovali na zákonodarcov. V hre je aj podozrenie, že hlava štátu koná v záujme cudzích mocností. V minulosti Klaus čelil kritike, že v prezidentskom úrade zastáva proruské postoje.
"Ak bude Václav Klaus pokračovať tak, že ako hlava štátu bude konať proti vôli českých občanov aj českého parlamentu v záujme cudzích mocností, stane sa otázka vlastizrady legitímnou," domnieva sa Gajdůšková.
Vlastizrada je jediným deliktom, pre ktorý sa môže hlava štátu dostať pred súd. Na návrh Senátu by vo veci rozhodoval Ústavný súd. Ten by mohol rozhodnúť aj o strate mandátu prezidenta a spôsobilosti tento mandát v budúcnosti opäť získať.
Ostrým kritikom manévrovania a taktizovania zo strany Václava Klausa je aj spoluautor českej ústavy a bývalý ústavný sudca Vojtěch Cepl starší. Je presvedčený o tom, že prezident svojím postupom porušuje ústavu.
"Z ústavy nevyplýva, že prezident má právo veta voči iným najvyšším orgánom štátu. V opačnom prípade by sme mohli byť považovaní za akúsi absolutistickú monarchiu," mieni Cepl.
