Nový americký prezident sa snaží vyjsť z uzavretého kruhu. Krajina míňa na zdravotníctvo rekordne veľa, nechráni však každého.
WASHINGTON. Barack Obama stojí pred veľkou bitkou o záchranu amerického zdravotníctva. A o svoje postavenie.
Prezident, ktorý už pred svojou inauguráciou písal dejiny, má dnes nižšie preferencie než George Bush po rovnakom čase v úrade. Ak nenájde takmer zázračný liek, ktorým systém vylieči, čaro jeho osobnosti sa môže rozplynúť úplne.
Rady na ošetrenie zadarmo
Los Angeles je symbolom fiktívnych príbehov, prevažne so šťastným koncom. Teraz sa tam odohrala realita amerického zdravotníctva. Tisíce ľudí pred miestnym štadiónom čakalo od večera dlhé hodiny, aby sa ráno dostali na ošetrenie u lekárov dobrovoľníkov.
Ambulancie oddeľovali len pomyselné čiary, vedľa seba stáli prístroje na vyšetrenie očí, meranie tlaku či mamograf. Medzi tisíckami pacientov bez peňazí a poistenia bol aj 37ročný Dion Green. Zo štadióna odchádzal s novými okuliarmi a bez dvoch zubov.
„Stoličky som si skúšal vytrhnúť doma sám, ale nepodarilo sa mi to úplne. Dnes žijeme v časoch, keď si musíte vybrať, či budete mať čo jesť, alebo si zaplatíte ošetrenie u lekára.“
Amerika je najmocnejšou krajinou na svete, mnohým jej obyvateľom sa však nedostáva základné zdravotné ošetrenie. Desiatky miliónov ľudí nemá poistenie.
Sny sa tu stávajú skutočnosťou, rovnako jednoducho sa však plnia aj nočné mory. Skutočné tragédie sa týkajú ľudí s ťažkou chorobou, ktorí si liečbu nedokážu zaplatiť. Podľa BBC za polovicu osobných bankrotov v Amerike môže práve pridrahá zdravotná starostlivosť.
Zamestnávateľ to istí
Väčšine Američanov platí poistenie zamestnávateľ. Zvyšok si ho môže platiť individuálne, podľa rôznych kľúčov sa ráta spoluúčasť na financovaní ošetrenia. Tí najbiednejší majú nárok na pomoc od štátu.
Problémom však je, že cena za zdravotné ošetrenie dramaticky stúpa. A zároveň pribúdajú ľudia bez poistenia – 46 miliónov, ďalších 25 miliónov má poistenie, ktoré nepokrýva ich potreby. Stúpa tiež počet tých, ktorí sú odkázaní na štátnu pomoc.
Rekordne drahé
Amerika minula na zdravotnú starostlivosť v roku 2007 2,2 bilióna amerických dolárov, čo je 16,3 percenta z HDP. Je to dvojnásobok v porovnaní s inými krajinami v OECD. A vôbec to neznamená, že americké zdravotníctvo je automaticky dvakrát kvalitnejšie.
Obama chce zo začarovaného kruhu, kde lietajú bilióny dolárov a milióny nepoistených ľudí, vyjsť reformou, ktorá rozdelila Ameriku. Bojujú o ňu politici i ulica. Diskusie sprevádzajú búrlivé demonštrácie za i proti. Kritici sa obávajú rastu štátnych výdavkov či zhoršenia postavenia súkromných poisťovní. Hrozivé scenáre opisujú komisie smrti, ktoré budú rozhodovať, do koho sa ešte oplatí investovať a do koho nie.
Biely dom podobné útoky odmieta. Zároveň však avizuje možné ústupky. Ministerka zdravotníctva Kathleen Sebeliusová pripustila, že reforma by nemusela priniesť štátom riadenú poisťovňu, ktorá by pokrývala výdavky tých najchudobnejších.
Oživenie zdravotníctva však zostáva Obamovou prioritou. A jej osud ovplyvní, či jeho prezidentské obdobie bude úspechom. Už na jeseň o tom rozhodnú americkí kongresmani.
