Havana 15. mája (TASR) - Väčšina Kubáncov nezažila éru, keď ešte v prezidentskom kresle nesedel Fidel Castro, a len málokto si vie predstaviť, aké by to bolo bez neho. Castro je nedeliteľnou súčasťou kubánskeho života, a to aj napriek viac než šiestim stovkám pokusov o atentát. Tie naopak ešte posilnili mýtus o jeho nezničiteľnosti. Svedčia o tom aj exponáty v havanskom múzeu, ktoré mapuje pokusy o zvrhnutie kubánskej vlády a zavraždenie Fidela Castra.
Podľa oficiálnych údajov prežil Castro 637 pokusov o atentát, ten posledný vlani v novembri počas summitu latinskoamerických štátov v Paname. Neoriginálne pomenované Múzeum ministerstva vnútra na havanskom predmestí Miramar sa rozhodlo zmapovať všetky snahy o podkopanie kubánskeho štátu, a hlavne pokusy o zavraždenie jeho prezidenta Fidela Castra.
Medzi týmito udalosťami vyniká hlavne invázia kubánskych exulantov pred 40 rokmi do Zátoky svíň na juhu ostrova. Táto akcia, rovnako ako väčšina podobných pokusov, bola zle naplánovaná a chybne zrealizovaná. Keď pokus o inváziu stroskotal, americká CIA vymyslela celý rad neuveriteľne bizarných plánov na likvidáciu kubánskeho lídra. Cieľom jedného z nich bolo nasypať mu do topánok prášok, po ktorom by mu vypadali fúzy a brada, v ďalších figurovali otrávené pilulky, cigarety, ale dokonca i jedom napustený potápačský oblek.
Niektoré pokusy, ktoré majú na svedomí kubánski exulanti žijúci v Spojených štátoch často podporovaní CIA, sa takmer podarili. Najaktívnejší boli kubánski sprisahanci v prípadoch, keď Castro navštívil zahraničie: v múzeu je zoznam latinskoamerických summitov, ktoré navštívil v 90. rokoch.
V roku 1994 sa vrah pokúšal zastreliť kubánskeho prezidenta práve vtedy, keď okolo neho prechádzal spolu s priateľom, známym kolumbijským spisovateľom Gabrielom Garcíom Márquezom. Nestihol však ani len vystreliť a Castro neskôr žartoval, aká by to bola česť zomrieť vedľa slávneho spisovateľa.
Naposledy sa Castra pokúsili atentátnici pripraviť o život vlani v Paname. Miestna polícia zatkla štyroch Kubáncov s ôsmimi kilogramami trhaviny a s plánom miesta, kde sa mal atentát uskutočniť. Panamské úrady však odmietli vydať zadržaných úradom na ostrove slobody. Tie sa chceli dostať na kobylku najmä Luisovi Pasadovi Carrilesovi.
Kubánci tvrdia, že Pasada má na svedomí sériu bombových útokov v havanských hoteloch, ktoré mali uškodiť turistickému ruchu na Kube. Okrem toho v roku 1976 bol vraj tento muž zapletený do bombového útoku na kubánske lietadlo, pri ktorom zahynulo 73 ľudí. Aj keď sa Castra snažia zbaviť väčšinou kubánski utečenci, Havana pripisuje hlavný diel viny CIA, ktorá sa vraj takýmto spôsobom usiluje destabilizovať vládu na ostrove slobody.
K najzaujímavejším exponátom v múzeu patrí výbava agenta CIA, ktorému sa podarilo preniknúť priamo na Kubu. Návštevník múzea uvidí umelecky opracované kamene, v ktorých sa skrýva vysielačka a šifrovacie zariadenie, holiaci strojček, šach alebo detský drevený vláčik, v ktorom boli ukryté kódované odkazy. Nechýbajú ani perá a zapaľovače so skrytými kamerami, či nádobka na šampón plná trhavín. Za takúto výbavu by sa nemusel hanbiť ani agent 007 James Bond.
Kubánski predstavitelia tiež tvrdia, že sa stali obeťou americkej bakteriologickej vojny. V múzeu sú vystavené fotografie mŕtvych rýb a hospodárskych zvierat, ale aj detí, ktoré skončili v nemocnici s horúčkou dengue, čo je nákazlivé tropické ochorenie prenášané komármi, a ktoré vraj bolo na Kubu zavlečené zámerne.
Múzeum sa snaží zosilniť mystiku, ktorá obklopuje Fidela Castra. Prezident má však výbornú ochranu. I keď mnohé atentáty boli bizarné či úplne nereálne, fakt, že prežil 637 pokusov o vraždu musí ohromiť každého. Niet preto divu, že tí Kubánci, ktorí volajú "Viva Fidel", skutočne veria, že bude žiť večne.
