KÁBUL. Do štvrtkových prezidentských volieb v Afganistane, druhých od zvrhnutia Talibanu v roku 2001, ostávajú dva dni, napätie sa naďalej stupňuje. Predvolebnú kampaň sprevádzal nárast útokov a Taliban varoval, že bude útočiť na všetkých, ktorí sa zúčastnia na hlasovaní.
Stovky cudzincov opustili pred voľbami Afganistan v obave z násilností. Tých, ktorí zostali, vyzvali, aby zotrvali za múrmi domovov či úradov. Napriek tomu je usporiadanie volieb považované za dôkaz, že násilím sužovaná krajina smeruje k demokracii.
O kreslo prezidenta sa okrem súčasnej hlavy štátu Hamída Karzaja uchádza 35 kandidátov, medzi ktorými sú dve ženy. Pre víťazstvo v prvom kole volieb musí Karzaj získať najmenej 50 percent odovzdaných hlasov, ak sa chce vyhnúť druhému kolu volieb, v ktorom by sa mohli jeho konkurenti proti nemu spojiť.
Dva nedávne prieskumy verejnej mienky, financované USA, ukázali, že Karzaj má v súčasnosti asi 45-percentnú podporu, zatiaľ čo bývalého ministra zahraničných vecí Abdulláha Abdulláha by volilo 25 percent opýtaných.
Jazýčkom na váhach v prospech Karzaja by mohol byť neočakávaný návrat do vlasti vedúceho predstaviteľa protitalibanskej aliancie, bývalého ministra obrany Abdula Rašída Dóstuma, obvineného zo zodpovednosti za zmasakrovanie až 2000 zajatcov z radov Talibanu v prvých dňoch vojny v roku 2001. Karzaj by s ním mohol získať hlasy etnických Uzbekov, ktorí prezidentovi pohrozili, že ho nepodporia, ak Dóstumovi nepovolí návrat.
Prinášame krátke profily hlavných kandidátov na prezidenta: Hamíd Karzaj (51)
stojí na čele Afganistanu od zvrhnutia Talibanu, v roku 2004 zvíťazil v prvých prezidentských voľbách v krajine.
Karzaj je etnický Paštún a potomkom rodu, ktorý pomáhal vládnuť afganskej monarchii niekoľko storočí. V roku 1983 ukončil v Indii druhý stupeň vysokoškolského štúdia v oblasti politických vied a potom sa pripojil k malej promonarchistickej frakcii protisovietskych mudžahedínov v Pakistane.
Po páde Sovietmi podporovanej vlády v Kábule v roku 1992 pôsobil Karzaj ako vicepremiér.
Hoci spočiatku podporoval Taliban, neskôr sa z Pakistanu usiloval o zvrhnutie konzervatívnej islamistickej vlády. Do Afganistanu sa vrátil koncom roku 2001, keď bol vymenovaný za predsedu dočasnej vlády. Stalo sa tak na základe dohody delegátov na konferencii OSN o budúcnosti Afganistanu v nemeckom Bonne.
Na súčasnom poklese verejnej podpory Karzaja sa podpísali rozšírená trvalá korupcia vo vláde, pomalý hospodársky rozvoj, jeho spojenectvo s bývalými veliteľmi milícií i civilné obete, ktoré majú na svedomí zahraniční vojaci v krajine. Karzaj hovorí, že jeho hlavnou prioritou sú rokovania s povstalcami.
Abdulláh Abdulláh (48)
bol v rokoch 2001-2006 afganským ministrom zahraničných vecí.
Na kábulskej univerzite vyštudoval medicínu a do roku 1985 pracoval ako oftalmológ. O rok nato vstúpil do hnutia odporu voči Sovietom a stal sa jedným zo silnej trojky poľných veliteľov bojujúcich proti hnutiu Taliban v Pandžšírskom údolí. Pracoval ako poradca zosnulého Ahmada Šáha Masúda, vojenského lídra protitalibanskej aliancie.
Abdulláh bol od roku 1998 ministrom zahraničných vecí Severnej aliancie a po zavraždení Masúda v roku 2001 sa stal dominantnou osobnosťou v aliancii, ktorá pomohla americkým silám zvrhnúť vládu Talibanu.
V dočasnej Karzajovej vláde bol šéfom diplomacie až do roku 2006, keď ho prezident neočakávane zbavil funkcie. Je považovaný za prominentného vodcu etnických Tadžikov na severe krajiny, ale súčasne je polovičný Paštún.
Abdulláh presadzuje zriadenie funkcie predsedu vlády a zvolenie guvernérov provincií a starostov miest. Ašraf Ghání (59)
zastáva vysokú funkciu v oblasti zahraničnej politiky v Brookingsovom inštitúte, významnom think-tanku so sídlom vo Washingtone. V rokoch 2002-2004 bol afganským ministrom financií.
Ghání je etnický Paštún, na Kolumbijskej univerzite v USA získal doktorát z antropológie. Vyše 20 rokov žil mimo Afganistan, pracoval na rozličných univerzitách a pre Svetovú banku.
V roku 2002 pôsobil ako osobitný poradca pre OSN a neskôr za vlády Karzaja ako minister financií. V roku 2005 založil v USA Inštitút štátnej efektívnosti, ktorý si dal za úlohu podporovať efektívnosť pôsobenia vlád. Ghání žil dlhé roky v USA. Ramazán Bašardost (43)
je členom parlamentu, v rokoch 2004-2005 bol ministrom rozvoja.
Bašardost je etnický Hazar, ktorý prežil vyše 20 rokov vo Francúzsku, kde absolvoval druhý stupeň vysokoškolského štúdia v oblasti práva, diplomacie a politických vied a získal doktorát z práva. Je považovaný za askéta.
Otvorene kritizuje vládu a ministrov obviňuje z korupcie. Prezentuje sa ako zástupca ľudu. Počas krátkej pôsobnosti vo funkcii ministra rozvoja vystupoval kriticky voči zahraničnej pomoci v krajine a neskôr pod nátlakom vlády a zahraničia rezignoval.
Svoju predvolebnú kampaň riadi zo stanu, ktorý si postavil oproti parlamentu. Vyhlásil, že v prípade svojho zvolenia nepovolí zahraničným vojakom zotrvať v krajine. Mulla Salám Rocketi (51)
je bývalý vojenský veliteľ Talibanu a člen parlamentu. Prezývku Rocketi získal za odpaľovanie granátov a raketových striel Stinger počas vojny proti sovietskej okupácii.
Je etnický Paštún a je považovaný za silného vyjednávača. Bol medzi niekoľkými bývalými členmi Talibanu, ktorí sa vlani v Saudskej Arábii stretli s kráľom Abdalláhom v rámci snáh Karzaja presvedčiť Taliban, aby pristúpil na mierové rokovania. Hedajat Amin Arsala (67)
je ekonóm a prominentný afganský politik. Bol prvým Afgancom vo Svetovej banke, pracoval pre ňu 18 rokov. Frozan Fanaová (40)
je jednou z dvoch kandidujúcich žien. Je chirurgička a prežila niekoľko rokov v dobrovoľnom exile v Európe. Jej zosnulý manžel bol ministrom v Karzajovej vláde až do svojho zabitia na letisku v Kábule v roku 2002.
Aj Fanaová presadzuje rokovanie s bojovníkmi Talibanu, ak zložia zbrane.
Zdroj: Reuters, ČT 24
1 12 žab juh
