vrátiť.
Ukrajinská baňa Zasjaďko patrí medzi najhlbšie na svete. Baníci v nej fárajú až 1300 metrov pod povrch.
V sobotu sedemnásteho novembra 2007 do nej nastúpilo na nočnú zmenu 457 zamestnancov. Medzi nimi aj 37-ročný Sergej Černeckij a jeho žena Tatiana Anatolevna. „On išiel do šachty, ja do lampovne," spomínala pre ukrajinský denník Segodnja po roku Tatiana na osudnú noc. „Nemali sme žiadnu predtuchu," hovorí. Pamätá si len, ako Sergej ešte pred rozlúčkou povedal. „Pracujem v najväčšej riti. Ak sa niečo stane, živý odtiaľ nevyjdem."
Nočná šichta bola práve v polovici. O tretej hodine a jedenástej minúte nad ránom celým komplexom otriasol výbuch. Explóziu zapríčinil metán, ktorý sa v hlbokých baniach, akou je aj baňa Zasjaďko, vyskytuje často. „Teplota sa prudko zvýšila a bolo tam toľko prachu, že som nič nevidel," povedal už na povrchu podľa AP Vitalij Kvitkovskij, jeden z baníkov, ktorý prežil. „Išiel som teda po hmate cez mŕtve telá pozdĺž koľajníc," dodal.
Kvitkovskij mal šťastie. Dole išiel o 50 minút neskôr ako ostatní. Jemu sa zachrániť podarilo, jeho 101 kolegom nie.
Nešťastie z novembra 2007 bolo najväčším v histórii, ale v Ukrajine sú, žiaľ, podobné nehody časté. Od nezávislosti v roku 1991 tam v baniach zahynulo už zhruba 5000 ľudí, v priemere 280 obetí ročne. Na počet vyťaženého uhlia sú ukrajinské bane druhé najsmrteľnejšie na svete.
Tretí v rodine
V bane Zasjaďko v osudnej novembrovej noci zahynul aj Sergej Černeckij. Nebol prvým členom rodiny, ktorý sa z jednej z najväčších baní na Ukrajine už nevrátil. V roku 2000 v nej zahynul jeho otec, rok na to brat Dmitrij. Manželka Tatiana Sergeja viackrát odhovárala od riskantného povolania, on sa ho však vzdať nechcel. Aj keď po smrti brata si začal hovoriť, že jedného dňa sa domov vrátiť nemusí.
Ukrajinskí baníci môžu podmienky tým slovenským závidieť. Ako hovorí profesor Pavel Prokop z Vysokej škole banskej v Ostrave, v ukrajinskej oblasti okolo Donecku mnohé bane siahajú veľmi hlboko. Priemerné európske bane majú 500 metrov, na Ukrajine je to dvojnásobok.
A čím hlbšie kopete, tým viac sa tam vyskytuje metánu, ktorého explózie spôsobujú najčastejšie nehody v baniach na celom svete. „Plyn je nebezpečný tým, že keď sa tam niekde objaví otvorený oheň alebo iný zdroj energie, môže spôsobiť výbuch," hovorí Prokop. Na tieto účely by mali byť bane vybavené kvalitnou ventiláciou či detektormi plynu.
Práve nedodržanie bezpečnostných predpisov zrejme stálo aj za výbuchom v bani Zasjaďko v novembri 2007. Ukrajinci sa však snažia ťažké situácie baníkov riešiť, a napríklad podľa denníka Segodnja v bane Zasjaďko je už pravidelne prítomný inšpektor.
Napriek tomu, že ukrajinskí baníci vedia o nebezpečenstve, ktoré im tam dole často hrozí, práce sa nevzdávajú. Platy sú dvojnásobne vysoké ako celoštátny priemer, baníci odchádzajú do dôchodku v štyridsaťpäťke a majú aj dvakrát viac dovoleniek. K tomuto povolaniu ich však vedie aj iný faktor. V regióne sa iné zamestnanie dá nájsť ťažko.
Oleg, ktorý sa rozprával s reportérom z National Geographic, tiež pôvodne nechcel byť baníkom. Nakoniec mu nezostalo nič iné, iba ísť „tam dole". V roku 2001 bol v bani Zasjaďko pri nehode, ktorá zabila 55 jeho kolegov. „Bol som tam s nimi," hovorí. „Asi som mal šťastie."
Na Ukrajine sú nešťastia časté.
Čínsky hlad po uhlí
Horšie ako Ukrajina je na tom len jeden štát. Čína.
Vdova Siao Čang hovorí, že jej muž v ten deň ani nemal ísť do práce. Bol sviatok. „Povedali však, že mu znížia mzdu," citoval ju britský denník Daily Telegraph.
Manžel nakoniec na zmenu v štátnej bani Sun-ťia-wan 14. februára 2005 nastúpil. Na povrch sa už nevrátil. Podobne ako ďalších 213 baníkov. Tragédia v provincii Liao-ning bola najväčším čínskym banským nešťastím za posledných šesťdesiat rokov.
Aj tu zabíjal metán, detektory plynu nefungovali správne. Navyše krátko pred výbuchom zasiahlo oblasť zemetrasenie. Výbuch podľa agentúry AP zapríčinili netrénovaní zamestnanci, ktorí nesprávne opravovali osvetlenie v šachtách.
Nehody, kde zahynie viac ako sto baníkov, nie sú v Číne ojedinelé. V poslednom desaťročí zomieralo v baniach niekoľko tisíc ľudí ročne. Najľudnatejšia krajina sveta síce ťaží 40 percent celosvetovej produkcie uhlia, no až štyri z piatich banských obetí vo svete boli v minulých rokoch Číňania.
Čína sa tiež snaží problém riešiť: oficiálne čísla v posledných rokoch klesajú. Odborníci však hovoria, že často sa smrť baníka nenahlási a v štatistikách ju nenájdete.
Najviac nehôd sa pritom v Číne udeje v malých neštátnych baniach, ktoré často ťažia nelegálne. Nedodržiavajú sa tam bezpečnostné štandardy, v niektorých sa dokonca fajčí. V roku 2006 sa baníci z jednej nelegálnej bane nechtiac prekopali do druhej a spôsobili záplavy.
Čínske úrady sa preto snažia tieto bane zatvárať. Najrýchlejšie rastúca veľmoc však uhlie na svoj rast potrebuje, a tak sa často predpisy obchádzajú. Bezpečnosť naráža na hlad čínskej ekonomiky.
Zázrak svätého Mikuláša
Západné bane sú v súčasnosti relatívne bezpečné. Podobný priemer, aký teraz zažíva Čína, si však ročne pripisovali na začiatku minulého storočia aj Spojené štáty. A často v nich zomierali aj Slováci.
December roku 1907 bol najtragickejší mesiac amerických baníkov. Pri dvoch explóziách zahynulo vyše šesťsto ľudí. Najskôr vybuchla baňa v Západnej Virgínii, ktorej 362 obetí predstavuje smutný americký rekord.
O pár dní neskôr sa podobná havária stala v Pensylvánii v bani Darr. V tejto oblasti začiatkom minulého storočia fáralo aj množstvo slovenských imigrantov.
O pol dvanástej pred obedom došlo k explózii, ktorú zrejme spôsobili baníci s lampášmi vo vtedy rizikovej časti bane. „Bol som blízko vstupu číslo 21, keď som začul strašné dunenie," povedal Joseph Mapleton, jeden z baníkov, pre vtedajšie vydanie New York Times. „Začal som utekať k východu, ale ďalší okamih ma oslepilo, chvíľu som nič nevidel. Potom som sa dostal k východu a prepracoval som sa von," dodal.
Celkovo vtedy zahynulo 239 mužov a chlapcov. Podľa Christiny Durankovej, ktorá sa nešťastiu venovala, bolo medzi nimi aj niekoľko desiatok Slovákov. Práve imigranti z Európy tvorili väčšinu vtedajších baníkov v bani.
Obete oboch nešťastí pritom mohli byť vtedy ešte väčšie. To, že sa tak nestalo, mnohí pripisovali zázračnej moci svätého Mikuláša. Šiesteho decembra, keď vybuchla baňa v Západnej Virgínii, veľa rímskokatolíckych baníkov nepracovalo a namiesto toho si v kostole uctili svätého Mikuláša. Devätnásteho decembra slávili rovnaký sviatok podľa juliánskeho kalendára ortodoxní veriaci v okolí Pennsylvánie, najmä Rusíni, ale aj baníci zo Slovenska.
„Moja mama hovorila, že prežili, pretože nepracovali cez deň svätého Mikuláša," spomínala počas storočného výročia pre Pittsburgh Tribune Review vnučka jedného z baníkov, ktorý miesto do práce išiel do kostola. To ho zachránilo.
Nevymrie baník?
Podmienky v baniach v Amerike či v západnej Európe sa od tých čias výrazne zmenili. V Spojených štátoch minulý rok zomrelo 52 ľudí. Medzi najbezpečnejšie bane možno zaradiť austrálske, kde je na počet vyťažených surovín štatisticky stokrát menšia pravdepodobnosť smrti ako v Číne či na Ukrajine.
Podľa profesora Pavla Prokopa za menším počtom nehôd treba vidieť technický pokrok. „Sú dokonalejšie prístroje, modernejšie, citlivejšie, ale aj drahšie," povedal český akademik.
Okrem toho najmä v strednej Európe sa ťaží oveľa menej ako v minulosti. Pokles obetí má tiež okrem prísnejších predpisov za následok aj lepšia organizácia práce. „Je menej pracovníkov, prevádzka sa automatizuje a poloautomatizuje. Kde sa dajú nahradiť baníci strojmi, tam sa to deje," hovorí Prokop.
V súvislosti s tým sa natíska otázka: aká je budúcnosť baníckeho povolania? Bude v budúcnosti stále potreba človeka z mäsa a kostí, aby išiel do hĺbky 500 metrov dobývať nerastné suroviny, ktoré svetová ekonomika tak potrebuje?
„Je možné ťažiť aj bez baníkov, ale na to musia byť vhodné, takmer ideálne prírodné podmienky," hovorí Prokop. „Nemôžeme čakať, že v zložitom tektonickom prostredí si automat poradí."
Dodáva tiež, že všetko závisí aj od dopytu. Keď bude uhlie stále potrebné, bude treba ťažiť stále hlbšie a v zložitejších podmienkach. Tam sa ľahko stroje nedostanú, a tak nezávideniahodná práca v rizikovom prostredí zostane naďalej len na baníkoch.
