BERLÍN.
V nemeckej metropole si pri tejto príležitosti pripomenuli obete z obdobia rozdelenia mesta.
Na spomienkovej slávnosti v Kaplnke zmierenia v niekdajšom pásme smrti sa zúčastnili aj berlínsky primátor Klaus Wowereit a splnomocnenkyňa spolkovej vlády pre archívy obávanej tajnej bezpečnosti bývalej Nemeckej demokratickej republiky (Stasi) Marianne Birthlerová.
Klaus Wowereit sa už v predošlých dňoch nechal počuť, že spracovanie minulosti je pre súčasníkov trvalou úlohou a že históriu rozdelenia mesta by bolo potrebné priblížiť aj príslušníkom mladej generácie.
Berlínsky múr bol po vyše 28 rokov symbolom rozdelenia povojnového Nemecka a bipolárneho sveta. S jeho výstavbou sa začalo 13. augusta 1961, múr takpovediac definitívne padol až 9. novembra 1989 pod tlakom masových protestov občanov bývalej NDR. Zo hrôzostrašného útvaru, dlhého kedysi 155 km a vysokého takmer štyri metre, ktorý oddeľoval hlavné mesto bývalej NDR od západného Berlína a na ktorom nemecko-nemeckú štátnu hranicu kontrolovalo okolo 11.500 ozbrojených vojakov, sa dodnes zachovali iba menšie úseky.
Pri pokusoch o prekonanie tejto prekážky v ceste za slobodou sa skončila podľa postupimského centra pre historické bádanie životná púť najmenej 136 ľudí, údaje rôznych zdrojov o počte obetí sa však v tomto prípade dosť rozchádzajú.
Na niekdajšej nemecko-nemeckej hranici, teda nielen pri prekonávaní Berlínskeho múru, prišlo v rokoch 1945-1989 o život 1347 ľudí. Vyplýva to z aktualizovaných informácií súkromného Múzea Berlínskeho múru, ktoré inštitúcia na bývalom checkpointe Charlie zverejnila v uplynulých dňoch už tradične pred výročím výstavby nenávideného múru pripadajúcom na dnešný deň.
