HAAG. Americká vláda na základe dohody s ostatnými štátmi zásobovala bosnianskych Moslimov zbraňami počas občianskej vojny, a to napriek embargu OSN na dovoz zbraní. Povedal to v utorok v Haagu bývalý bosnianskosrbský prezident Radovan Karadžič, obvinený z vojnových zločinov.
Vyšetrovanie amerického Kongresu preukázalo, že medzi rokmi 1993 a 1995 sa odohrali tri rozhovory medzi administratívou vtedajšieho prezidenta USA Billa Clintona a predstaviteľov amerického ministerstva zahraničných vecí o tom, aby sa od Saudskej Arábie, Turecka a Pakistanu žiadal prevoz zbraní pre bosnianskych Moslimov, uviedol Karadžič vo vyjadrení pre haagsky súd.
Zároveň navrhol, aby Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) nariadil pakistanskej vláde predloženie dokumentov súvisiacich so spomenutým obchodom so zbraňami a muníciou.
Karadžič tvrdí, že Pakistan od roku 1992 do roku 1996 poslal do Bosny 6000 členov mierových síl OSN (UNPROFOR), aby dohliadali a asistovali pri pašovaní zbraní pre bosnianskych Moslimov. Skutočnosť, že UNPROFOR bol zamiešaný do týchto prípadov, potvrdila aj správa holandskej vlády, dodal bosnianskosrbský exprezident.
V januári 1993 zadržali v Jadranskom mori pakistanskú loď na palube s desiatimi kontajnermi plnými zbraní pre bosniansku armádu, uviedol srbský spravodajský server RTS.
Karadžič zároveň žiada od pakistanskej vlády dokumentáciu komunikácie Islamabadu s vládami USA, Británie, Francúzska, Nemecka, Chorvátska a Bosny v súvislosti so zásobovaním bosnianskych Moslimov zbraňami z obdobia od 1. apríla 1992 do 31. decembra 1995. Tá by potvrdila, že tieto krajiny vedeli o pakistanských krokoch a odobrili ich, dodal.
Bývalý líder bosnianskych Srbov ďalej uviedol, že požadované dokumenty mu pomôžu odmietnuť tvrdenia obžaloby, ktorá ho viní zo "zjednotenej zločineckej akcie" s cieľom likvidácie bosnianskych Moslimov v Srebrenici.
Takáto dokumentácia by totiž podporila obhajobu, že vojenské akcie v oblasti boli odôvodnené práve pašovaním zbraní a skutočnosťou, že terčom útokov boli srbskí civilisti, uvádza sa v Karadžičovom vyhlásení.
