Dmitrij Medvedev napísal ukrajinskému kolegovi Viktorovi Juščenkovi ostrý list. Viní ho z nepriateľstva voči Rusku a jeho krajine želá po voľbách nové vedenie. Európe pohrozil zastavením dodávok. Čo Kremľu na vláde v Kyjeve prekáža najviac? Nepáči sa mu jej prozápadné smerovanie, koketovanie s NATO a ani spôsob, akým sa správa k jeho základni v Sevastopole na polostrove Krym či tvrdenie, že ukrajinský hladomor v 30. rokoch bol genocídou vyvolanou Stalinom.
MOSKVA, BRATISLAVA. História sa opakuje. Ruský prezident Dmitrij Medvedev vstúpil do ukrajinskej predvolebnej kampane presne, ako to pred piatimi rokmi urobil jeho predchodca Vladimir Putin. Pol roka pred prezidentskými voľbami Medvedev odkázal ukrajinským voličom, koho určite nemajú voliť.
Urobil tak rafinovane a nezvyčajne ostro v otvorenom liste svojmu ukrajinskému kolegovi Viktorovi Juščenkovi.
Veľvyslanec počká doma
„Pre antiruský kurz ukrajinského vedenia som sa rozhodol odložiť príchod nášho veľvyslanca na Ukrajinu,“ napísal Medvedev a Juščenka vzápätí priamo označil ako za hlavného vinníka. „Roky vášho vedenia nemôžeme vidieť inak, ako odklon ukrajinskej strany od princípov družby a partnerstva s Ruskom.“
Čo dráždi Rusko
Podpora Gruzínska: Rusku sa nepáči, že počas vojny o Južné Osetsko poskytla Ukrajina gruzínskej armáde zbrane.
Integrácia s NATO: Kremeľ je proti členstvu Ukrajiny v aliancii.
Hladomor: Moskve prekáža interpretácia ukrajinského hladomoru v rokoch 1932/33 ako genocídy.
Krym: Spor o ruskú námornú základňu v Sevastopole.
Faktor plyn
Podľa väčšiny analytikov je za tým však jednoznačne plyn, ktorý je jedným z najsilnejších geopolitických nástrojov Kremľa. To slovo samozrejme nevynechal ani Medvedev.
Ukrajinu obvinil zo zlého správania sa v energetickom sektore, ktoré podľa neho môže opäť ohroziť dodávky ruského plynu na Ukrajinu a cez jej rúry aj do Európy, ako sa to stalo začiatkom roka, keď plynovú krízu pocítilo aj Slovensko. Výpadky by sa pre spory medzi Ruskom a Ukrajinou mohli aj podľa obáv európskych politikov znovu objaviť už koncom tohto roka.
Všetko sa však podľa Medvedeva môže k dobrému obrátiť. Ak na Ukrajine príde nové vedenie, ktoré posilní vzťahy oboch krajín a s nimi aj energetickú bezpečnosť v Európe, napísal na konci listu Medvedev.
Na mysli mal možný návrat opozičného lídra Viktora Janukovyča k moci.
Jeho voliči sú orientovaní na Rusko na rozdiel od prozápadných stúpencov Juščenka či premiérky Julie Tymošenkovej. Ukrajinská spoločnosť je do značnej miery rozpoltená. Jedna skupina by chcela vidieť krajinu v Európskej únii, pre druhú zase nie je nič dôležitejšie ako dobré vzťahy s východným susedom.
Janukovyč je znovu in
Práve na nich apeloval Medvedev podobne ako Putin pred kontroverznými prezidentskými voľbami v roku 2004.
Aj on vtedy podporil vtedajšieho premiéra Janukovyča, ktorý voľby takmer vyhral – nebyť státisícových protestov proti zmanipulovanému hlasovaniu. Po oranžovej revolúcii sa na nechuť Ruska nakoniec do prezidentského kresla posadil Juščenko.
Dnes je situácia iná. Manipulácie na Ukrajine nehrozia. Janukovyč môže vyhrať aj bez nich. Podľa prieskumov verejnej mienky je jednoznačným lídrom. Juščenko je bez šance a premiérku Tymošenkovú oberá o hlasy strana bývalého šéfa parlamentu Arsenija Jacenjuka.
Ak Moskva svoju podporu Janukovyčovi neprepáli ako pred piatimi rokmi, keď mu gratulovala k víťazstvu napriek zmanipulovaným voľbám, môže sa vytúženej zmeny pokojne dočkať.
