RANGÚN, BRATISLAVA. Tri roky väzenia a nútených prác. Tak znel včera verdikt mimoriadneho súdu v Rangúne v procese s barmskou prodemokratickou líderkou Aun Schan Su Ťij.
Minister vnútra Barmy, ktorú junta v roku 1989 premenovala na Mjanmarsko, vzápätí prečítal rozhodnutie generála Than Šweho, ktorý zmiernil trest na rok a pol v domácom väzení.
Vykonštruovaný proces
Su Ťij súdili za to, že v máji nechala vo svojom dome prenocovať Američana Johna Yettawa. Údajne tým porušila podmienky domáceho väzenia.
To jej vypršalo 27. mája, 64-ročná disidentka sa však na slobodu nedostala. V tom čase už bola vo väznici Insein, kde prebiehal proces, ktorý ľudskoprávne organizácie aj medzinárodné spoločenstvo označili za nelegálny a vykonštruovaný.
Záverečný verdikt súd niekoľkokrát odložil, aj preto, že John Yettaw počas procesu utrpel niekoľko epileptických záchvatov. Súd mu nakoniec vymeral sedem rokov väzenia a štyri roky nútených prác.
Včerajší verdikt rázne odsúdili okrem iných aj Európska únia, Austrália, francúzsky prezident a britský premiér.
„Je to čisto politický verdikt," citovala agentúra Bloomberg britského premiéra Gordona Browna.
Únia hrozí sankciami
Európska dvadsaťsedmička označila proces so Su Ťij za neopodstatnený a nelegálny. Únia chce na verdikt súdu odpovedať sprísnením sankcií proti Barme, čo podporil aj francúzsky prezident Nicolas Sarkozy.
Analytici sa zhodujú v tom, že gestom skrátenia trestu si chce junta uzmieriť Thajsko, Čínu a Indiu, od ktorých je Barma pre sankcie Západu závislá.
Predĺženie väzby však zabráni Su Ťij zapojiť sa do volieb, ktoré sa budú konať budúci rok. Londýn už varoval, že po tomto verdikte ich nebude môcť uznať za demokratické a slobodné.
Mormón ju chcel varovať
Američan, ktorý strávil v dome Su Ťij dva dni, skončil tiež za mrežami.
RANGÚN, BRATISLAVA. Plastové fľaše ako plaváky, šľapky na nohách a v taške ženské moslimské šaty. Tak ho v máji vytiahli vojaci barmskej junty z jazera pri dome disidentky Su Ťij.
Už vtedy viacerí tvrdili, že bývalý americký vojnový veterán a zanietený mormón John Yettaw nie je psychicky v poriadku. Jeho štvrtá žena Betty povedala, že písal knihu o „odpustení a novom začiatku". Knihou sa chcel vyrovnať so smrťou svojho dieťaťa pri nehode.
Sám tvrdil, že mal sen, v ktorom Su Ťij zabili teroristi a chcel ju varovať. Pre juntu bol len agentom západu a pre stúpencov Su Ťij zase „svätým blázonkom", ktorý to celé pobabral.
Väznená disidentka však vyzvala ľudí, aby ho neodsudzovali. Chcel len pomôcť. Odsúdila ho včera junta. Na sedem rokov väzenia a nútených prác.
(toh)
Roky nevidela svoje deti. Potrebuje ju Barma
Pre Barmčanov je nezlomná Su Ťij nádejou, že ich krajina raz bude slobodnou. Aj preto ju junta drží za mrežami.
RANGÚN, BRATISLAVA. Je späť tam, kde ju vojenská junta chcela mať. Za mrežami vlastného domu. Su Ťij, jediná väznená nositeľka Nobelovej ceny na svete, vie, čo ju najbližších osemnásť mesiacov čaká.
Aj keď jej vojakmi strážený dom je stále súčasťou barmskej metropoly Rangún, akoby bol na inom kontinente. Obmedzený prístup na internet, zablokované zahraničné televízne kanály a zakázané návštevy úplne odrezali najznámejšiu disidentku od okolitého sveta.
Osudové rozhodnutie
Svojich synov Alexandra a Kima videla naposledy v roku 2000. Rok nato, ako jej manžel, britský akademik Michael Aris zomrel na rakovinu. V tom čase nebola väznená, na jeho pohreb však nakoniec nešla.
Vedela, že naspäť do Barmy by ju už nepustili. Tak ako jej synov, ktorým junta odobrala štátne občianstvo.
Su Ťij sa však rozhodla bojovať za slobodu v Barme už dávno predtým. Dcéru slávneho generála Aun Schana, ktorý vybojoval pre Barmu nezávislosť, čakala svetlá budúcnosť. Jej matka bola veľvyslankyňou v Indii, mladá Su Ťij vyštudovala filozofiu a politológiu v Oxforde.
Británia jej prirástla k srdcu vďaka manželovi. Len málokto vie, že cestopisných sprievodcov o Nepále, Barme a Bhutáne v sérii Let's visit napísala práve ona. Jej osud však zmenila návšteva Barmy v roku 1988, kde prišla zaopatriť chorú matku.
Tvrdohlavá po otcovi
V krajine, ktorú od roku 1962 kontroluje vojenská junta, našla demonštrantov, do ktorých vojaci neváhali strieľať. Postavila sa na ich stranu. Portrét generála Aun Schana začal zrazu miznúť z bankoviek a jeho dcéra sa stala väzňom vo vlastnom dome.
„Jej život značne formovali rodičia," povedal pre AP autor jej biografie Justin Wintle. Vojenská výchova prispela k jej nezlomnej povahe.
„Vedie jednoduchý život," citovala AP jej priateľku Su Su Lwin. Vstáva o piatej ráno, medituje, veľa číta a počúva rádio. Jediná vec, ktorú si dopraje, je tmavá čokoláda, na ktorú má slabosť.
Jej odvaha dáva Barmčanom nádej. Junte zase naháňa strach.
Tomáš Hudák
