TEHERÁN. Odmietol však podozrenia, že za smrťou niektorých z nich stálo mučenie a tvrdí, že zomreli na následky bližšie nešpecifikovaného "vírusu".
Generál Ismaíl Ahmadí Moraddám už predtým prepustil šéfa nápravno-výchovného zariadenia a troch strážnikov vo väznici Kahrizak zadržali pre podozrenia zo zlého zaobchádzania so zadržanými účastníkmi masových nepokojov.
Organizácie na ochranu ľudských práv tvrdia, že najmenej traja demonštranti zahynuli po tom, ako ich previezli do Kahrizaku. Policajný šéf však tieto správy odmieta a aktivisti podľa neho podľahli "vírusu".
Ahmadínedžád zvíťazil v prezidentských voľbách 12. júna, jeho víťazstvo však viedlo k masovým protivládnym nepokojom, ktoré boli najväčšie od islamskej revolúcie v roku 1979. Pri protestoch zahynulo najmenej 30 ľudí a polícia pozatýkala tisíce aktivistov.
Vyše sto z nich postavili pred súd. Obvineným z organizovania protestov hrozí päťročné väzenie, v prípade obvinenia z nepriateľstva voči štátu a Bohu až trest smrti.
Revolučné gardy hrozia opozičnému lídrovi Músávímu súdom
Iránskeho opozičného lídra Míra Hosejna Músávího by mali zatknúť a súdiť za podnecovanie nepokojov, ktoré vypukli po sporných júnových prezidentských voľbách. Uviedol to dnes predstaviteľ iránskych Revolučných gárd.
Pre oficiálnu tlačovú agentúru IRNA ďalej povedal, že pred súdom sa môže ocitnúť aj ďalší predstaviteľ opozície, bývalý prezident Muhammad Chatámí. Podľa gárd sú obaja hlavnými podozrivými, stojacimi za "zamatovou revolúciou" v Iráne.
Ako uviedol jeden z vrchných veliteľov armády, zahraničné médiá v krajine by mali byť viac kontrolované. Po zlyhaní "zamatovej revolúcie" kľúčové postavy plánujú druhú fázu na oslabenie systému. Súčasťou druhého plánu je použitie médií, preto by zahraničné médiá mali byť viac kontrolované, povedal armádny veliteľ.
TASR
