TBILISI, PRAHA. Mair Tederjev je Oset. Len niekoľko dní pred začiatkom minuloročnej vojny medzi Gruzínskom a Ruskom o maličkú gruzínsku enklávu Južné Osetsko sa rozhodol vrátiť z ruskej Sibíri do juhoosetského správneho centra Cchinvali, aby sa tu oženil. Pekne podľa kaukazských tradícií, s veľkým rozmachom a za účasti obrovského počtu príbuzných.
Keď sa v noci na 8. augusta 2008 začalo strieľať, stále sa ešte v rodine Taderjevovcov jedlo, pilo, hodovalo. Muži sa však zo svadobčanov rýchlo zmenili na obrancov a poslali ich do Severného Osetska. Novomanželka Elina už svojho manžela nikdy nevidela. Prežila s ním len niekoľko manželských nocí. Deväť mesiacov po vojne porodila syna, ktorého zatiaľ jeho otec nevidel. Vraj by mohol byť v gruzínskom zajatí. Osud tohto mladého manželského páru je v ruskej tlači uverejnený ako dôkaz „krutosti" Gruzíncov, ktorí na Osetov zaútočili.
Smutné osudy
Podobné príbehy však vychádzajú i v gruzínskych novinách. Len ich hrdinovia sú Gruzínci, ktorí utekali pred ruskou a osetskou paľbou. Všetci obyvatelia Južného Osetska, bez rozdielu národnosti, utrpeli za pár dní vojny obrovské straty.
Podľa najnovšej správy Amnesty International sa „tisícky ľudí budú musieť zmieriť s novou realitou". Domov sa totiž tak skoro nevrátia. Väčšina z nich sú Gruzínci, ktorí sa usadili v gruzínskych obciach, a do Osetska sa boja vrátiť.
Dodnes hľadajú svojich stratených príbuzných, ktorí neutiekli včas. Pôvodne opustilo svoje domovy 192-tisíc ľudí. Asi 40-tisíc z nich sa nadlho zmenilo na utečencov.
Napätie trvá
Konflikt o Južné Osetsko sa zaradil medzi ďalšie kaukazské vojny, ktoré zostávajú po celé desaťročie v „zmrazenom" stave a hrozia kedykoľvek znovu vypuknúť. Potvrdili to aj včerajšie príhovory gruzínskeho prezidenta Michaila Saakašviliho (na snímke ČTK/AP) a ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva. Prvé výročie vojny využili, aby sa navzájom obviňovali, kto za vojnu môže a kto ju začal.
Autor: Agentúra Epicentrum
