Prežila Osvienčim, lebo mala talent. Na barak v koncentračnom tábore nakreslila Snehulienku a sedem trpaslíkov a všimol si ju Mengele. Neskôr pracovala pre Disneyho a celé roky bojovala o obrazy väzňov, ktoré zvrhlému doktorovi namaľovala. Vraj má na nich nárok Mengeleho rodina.
Niekedy v roku 1944 sa stretli v Osvienčime dve mladé ženy. Jedna bola židovská maliarka, druhá rómska „modelka". Portrét mladej Rómky si objednal táborový lekár Josef Mengele. Maliarka, rodáčka z Brna, Dina Gottliebová sa mala pri portrétovaní sústrediť hlavne na ženino ucho. Práve uši v zvrhlej teórii o nadradených a podradených rasách ukazovali, že Rómovia nie sú takí kvalitní ľudia ako Nemci.
Celinin obraz je dodnes v Osvienčime. Ukazuje mladú smutnú ženu, ktorej bábätko zomrelo od hladu. Ona sama ho čoskoro nasledovala. Keď sa skončilo portrétovanie, Mengele ju poslal do plynu.
Blízko smrti bola často aj Dina Gottliebová. Zachránil ju len jej talent.
Osvienčim a Terezín
Dina a jej mama Johanna prišli v roku 1943 do Osvienčimu z Terezína. Dininho otca a snúbenca od nich oddelili ešte pri vchode. Nikdy viac sa nevideli. Dvadsaťročná dievčina študovala výtvarné umenie, a tak na žiadosť väzňov nakreslila prepašovanými farbičkami na stenu detského baraka výjav z Disneyho Snehulienky a siedmich trpaslíkov. Vtedy jej ani nenapadlo, že o pár rokov bude pre Disneyho štúdiá pracovať.
Dina Gottliebová
* 21. 1. 1923
† 29. 7. 2009
l 1942 - odvliekli ju do Terezína
l 1944 - maľuje portréty väzňov pre doktora Mengeleho v Osvienčime
l 1973 - začína bojovať o návrat svojich obrazov z Osvienčimu
l 2009 - zomrela v Spojených štátoch na rakovinu ako 86 - ročná
Kresbu si všimol doktor Mengele. Jeho chorá myseľ už dlhšie hľadala spôsob, ako verne zachytiť farbu rómskej pokožky. Čiernobiele fotografie neboli autentické, a tak mu napadlo, že Dina by vodovými farbami mohla namaľovať niekoľko rómskych portrétov. Dine nezostávalo iné len súhlasiť. Ešte nabrala odvahu a poprosila Mengeleho, aby od plynovej komory uchránil nielen ju, ale aj mamu. Mengele slovo dodržal.
Práca pre Mengeleho bola podľa Dininých priateľov peklom. Nemaľovala len Rómov, ale napríklad aj ľudí trpasličieho vzrastu, ktorí Mengeleho tiež veľmi zaujímali. Raz jej Mengele údajne doniesol ešte teplé srdce zabitého väzňa, ktoré pred jej očami rozkrájal a prikázal jej ho namaľovať. Keď skončila u Mengeleho, pozývali si ju nemeckí dôstojníci aj dozorcovia, aby im portrétovala ženy a deti. Niektoré rodiny sa občas zľutovali a dali jej aj trochu jedla.
Dina a jej mama prežili Osvienčim, aj pochod smrti, ktorý nasledoval po jeho evakuácii. Po vojne odišli do Paríža začať nový život. Dina si tam našla prácu ako asistentka výtvarníka Disneyho štúdií a jedného z tvorcov Snehulienky a siedmich trpaslíkov Arta Babbitta. Stal sa z nich pár a Dina odišla za svojím vtedy už manželom do Spojených štátov. Žila v Hollywoode a venovala sa prevažne svojim dvom dcéram a príležitostne pracovala na animovaných filmoch. V roku 1962 sa s Babbittom rozviedla.
Boj o obrazy smrti
Naplno sa vrátila ku kresleniu animovaných filmov, pracovala ako grafická dizajnérka pre reklamné agentúry. V 70. rokoch minulého storočia ju naplno zamestnal boj o vrátenie obrazov, ktoré namaľovala pre Mengeleho. V roku 1973 sa dozvedela, že múzeum v Osvienčime sa podarilo odkúpiť jej portréty od neznámych kupcov, podľa niektorých zdrojov bývalých väzňov. Požičala si peniaze na letenku a priamo v múzeu sa pokúsila vyjednať, aby jej obrazy vrátili. Neuspela. Len rok pred smrťou jej z Osvienčimu poslali perfektné reprodukcie jej diel. Nikdy ich neotvorila. Chcela originály. Jej dcéra povedala, že ešte na smrteľnej posteli sa sťažovala, že sa jej nepodarilo dostať obrazy späť.
Dine Gottliebovej sa podarilo s pomocou dcéry, ktorá je filmárkou, spustiť celú kampaň. Oslovila kongresmanov, kolegovia ilustrátori vydali komiks s jej životným príbehom. V Osvienčime však neustúpili. Podľa nich majú obrazy historickú a vzdelávaciu funkciu, a keď má na nich niekto nárok, tak sú to skôr dedičia Josefa Mengeleho. To bola pre Dinu facka.
Pritom to bola vždy optimistická žena, ktorá sa nikdy nedala zlomiť. Mala špecifický druh humoru. Stavila čísla, ktoré jej vytetovali v Osvienčime v lotérii. Nikdy nevyhrala.
Boj o jej obrazy sa jej smrťou neskončil. Jej dcéry a vnuci vyhlásili, že aspoň im sa raz podarí obrazy dostať späť.
