, hneď po premiérovi Vladimirovi Putinovi.
Okrem iného nedávno získal čestné občianstvo Južného Osetska, gruzínskej enklávy, ktorú Rusi obsadili. Je čestným lekárom Kirgizska a čestným železničiarom.
Predovšetkým je však Oniščenko ten, kto diktuje, kam občania nemajú ísť na dovolenku, ovplyvňuje výsledky futbalových stretnutí, keď nabáda fanúšikov, aby nejazdili do Británie pre prasaciu chrípku, a je ten, kto rozhoduje, či sa po prázdninách otvorí 54-tisíc škôl.
Azda mu niekto našepkáva, ale je to on, kto verejnosti oznamuje, že bieloruské mlieko je pokazené, a preto zakazuje jeho dovoz. Tak ako to už urobil s gruzínskymi a moldavskými vínami.
Vyše 70 percent občanov mu dôveruje a podporuje zákazy cestovania pre chrípku aj obmedzený import „nekvalitných“ potravín a nápojov.
Je zaujímavé, že „hygienicky odôvodnený“ bojkot bieloruského a gruzínskeho tovaru nasledoval vždy po tom, ako tieto krajiny prestali poslúchať Kremeľ a začali sa orientovať na Západ. Oniščenko ich hneď potrestal sprísnením hygienických noriem, a stal sa tak nielen človekom strážiacim zdravie, imunitu a mikroflóru občanov, ale aj mužom, ktorý svoju profesiu, vedu a strach ľudí využil v prospech politických cieľov.
Embargá a odporúčania totiž ovplyvňuje aj to, kto Oniščenka práve ovláda a komu hlavný hygienik práve slúži.
