PRAHA. Autorom listu najvyššej autorite komunistického Československa v roku 1971 vraj nebol spevák Karel Gott, ako v médiami prebehlo pred týždňom, ale šéf straníckej organizácie v hudobnom vydavateľstve Supraphon Oldřich Bukovský. Funkcionár sa bál dôsledkov, ak by sa Gott so spolupracovníkmi nevrátil zo západného Nemecka.
List sa našiel v pražských archívoch bývalej tajnej polície ŠtB v Gottovej zložke. Československý zlatý slávik Karel Gott v júli 1971 zo západného Nemecka napísal generálnemu tajomníkovi ČSSR Gustávovi Husákovi list, v ktorom sa hlási k podporovateľom pookupačnej normalizácie a najvyššiu komunistickú autoritu žiada, aby ho ochránila od perzekúcie a umožnila mu beztrestný návrat do vlasti.
Českému denníku Právo sa však prihlásil Oldřich Bukovský mladší s tvrdením, že v skutočnosti išlo o frašku, pretože list napísal jeho dnes už nebohý otec. List, podľa Bukovského juniora, vznikol v Prahe a napísaný bol na hárok papiera s Gottovým podpisom.
Bukovský ako šéf KSČ v Supraphone zodpovedal okrem iného aj za povolenia pre umelcov, ktorí žiadali o tzv. výjazdnú doložku pre cestu do kapitalistickej cudziny. Emigrácia skupiny okolo Karla Gotta, v ktorej boli aj bratia Ladislav a Jiří Štaidlovci, ako aj Felix Slováček, respektíve skutočnosť, že sa v stanovený čas nevrátili zo západného Nemecka do ČSSR, mohla ohroziť ďalšiu kariéru funkcionára Supraphonu.
"Otec mi povedal, že s Gottom nie je reč a preto musí vymyslieť spôsob, ako ho dostať späť. Pamätám si presne, ako sme vtedy s mojou manželkou a mojim otcom boli na obede a otec sa nám zdôveril, že s tým má veľký problém, pretože zodpovednosť bola na ňom. To, že 'Goťák' odcestoval na turné a nevrátil sa, bol veľký 'prúser'," priblížil udalosti spred 38 rokov Bukovský junior.
"Keďže mal k dispozícii prázdny papier s podpisom speváka, dostal nápad napísať ten list. A aj to urobil, aj keď asi mal aj spolupracovníka," podotkol a dodal: "Karel (Gott) vtedy list nepodpísal a nikdy ho nečítal, pretože ho ani nevytvoril."
Na údajný Gottov list z krátkej emigrácie vtedy Gustáv Husák reagoval tak, že sľúbil Gottovi i jeho spolupracovníkom beztrestnosť. Hudobníci sa vrátili, trestu za emigráciu unikli a pokračovali v kariére. Opustenie republiky pritom bolo v tom čase trestným činom a trestalo sa väzením.
V súvislosti s touto kauzou médiá pred časom pripomenuli, že Gottov vzťah s vtedajším režimom bol komplikovaný. Umelec v roku 1977 síce podpísal tzv. antichartu, ale u ŠtB vyvolával zúrivosť tým, že sa schádzal s "exponentmi pravice".
"Menovaný v dôverných kruhoch vystupuje proti politike našej strany. V týchto kruhoch je tiež známy ako dobrý priateľ Jana Wericha a manželky (Alexandra) Dubčeka, ktorú finančne podporuje," zaznamenal v roku 1979 dôstojník komunistickej tajnej polície.
