TEL AVIV. Maytam Hamza šéfuje múzeu v Babylone. Každý deň sa musí pozerať na skazu, čo tam zanechali americkí vojaci. „Zničili celý Irak. Tak čo je v porovnaní s tým pár starých tehál a blata?“ ironizoval v rozhovore pre americký denník Washington Post.
Hoci Iračania priznávajú, že staroveké mesto bolo poškodené už pred americkou inváziou a svoje urobili aj necitlivé megalomanské rekonštrukčné práce za Saddáma Husajna, za súčasný zlý stav Babylonu vinia hlavne Američanov.
Nekultúrni Američania
Nie sú sami. Správa UNICEF z minulého mesiaca tiež kritizuje americkú necitlivosť k irackému a vlastne aj k svetovému kultúrnemu dedičstvu. Absolútnym vrcholom podľa nej bolo, že Američania sa rozhodli postaviť si na pozostatkoch jedného z najstarších miest sveta svoj vojenský tábor. „Je to ako keby sa armáda rozložila pri veľkých pyramídach v Egypte alebo pri Stonehenge v Británii,“ píše sa v správe.
Americkí vojaci podľa irackých aj medzinárodných expertov poškodili viac objektov. Hlavne Ištarinu bránu, ktorá patrí k najznámejším a najkrajším stavbám staroveku. Ohrozili stabilitu mnohých budov, pretože v ich okolí sa prevážali na ťažkých nákladných autách. Neďaleko tábora tiež postavili plochu na pristávanie helikoptér. To spôsobovalo otrasy a poškodilo keramiku v stavbách.
Experti tvrdia, že americkí vojaci do vriec, z ktorých vystavali bariéry okolo tábora, nahádzali okrem piesku aj rozličné úlomky, ktoré patria skôr do múzea.
Američania tiež nezastavili rabovanie archeologických nálezov v Babylone. To sa stalo na mnohých miestach v Iraku a iracká vláda sa teraz snaží ukradnuté dedičstvo vypátrať po celom svete.
Opravy medzi teroristami
Vojaci mali tábor v Babylone len rok. Odišli v roku 2004 a odvtedy sa hovorí o opravách. Urobilo sa však málo. Mesto síce sprístupnili turistom, ale jeho návšteva nie je príliš bezpečná, pretože padajúce múry nikto nezabezpečil.
Navyše, donedávna sa v provincii, kde leží Babylon, odohrávali teroristické útoky a prestrelky medzi odbojom a americkými vojakmi.
Americké ministerstvo zahraničia už na opravu Babylonu vyčlenilo 700tisíc dolárov. Podľa odborníkov to nie je veľa. OSN sa tiež snaží dostať Babylon na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva, čo by mu mohlo priniesť ďalšie peniaze aj odbornú pomoc.
