BETLEHEM. Hnutie Fatah palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása začalo dnes svoj prvý zjazd za ostatných 20 rokov. Očakáva sa, že účastníci odobria riešenie blízkovýchodného konfliktu na báze dvoch štátov, nechajú však otvorenou možnosť "ozbrojeného boja" proti Izraelu.
Návrh nového programu Fatahu obsahuje výzvu na nové formy odporu, ako je napríklad občianska neposlušnosť kvôli rozširovaniu židovských osád a bariére na západnom brehu rieky Jordán, ktorá má podľa Izraela plniť bezpečnostné účely, ale Palestínčania ju vnímajú ako súčasť snáh o zaberanie ich územia.
V návrhu zostáva otvorenou možnosť "ozbrojeného boja", ak budú neúspešné mierové rozhovory so židovským štátom, a nevylučuje jednostranné vyhlásenie palestínskej štátnosti na Západnom brehu a v pásme Gazy.
Stovky členov Fatahu prišli do Betlehemu už v minulých dňoch z rôznych arabských štátov. Hnutie Hamas, ktoré vládne v pásme Gazy, však približne 400 príslušníkom Fatahu zabránilo vycestovať.
Ako podmienku si militantné hnutie stanovilo prepustenie okolo 1000 svojich členov, ktorých v Predjordánsku zadržiavajú policajné sily, verné Abbásovi.
Spoluzakladateľom organizácie Fatah bol v roku 1958 Jásir Arafat, ktorý ju viedol až do svojej smrti v novembri 2004. Známym sa zoskupenie stalo v roku 1965, keď začalo s partizánskymi útokmi na Izrael z Jordánska.
Po Arafatovej smrti prevzal predsedníctvo Abbás. Pôvodne sa plánovalo, že hlavný zjazd Fatahu bude každých päť rokov. Od rokovania v Alžíri v roku 1989 sa už však neuskutočnil, okrem iného aj kvôli Arafatovmu centralistickému štýlu vedenia.
Informovala agentúra Reuters.
