JERUZALEM. Izraelu začínajú chýbať miesta, kde by pochovával svojich zosnulých. Od založenia židovského štátu pred 61 rokmi sa cintoríny v tejto malej krajine začali zapĺňať hrobmi. Riešením by mohlo byť spopolňovanie, ale židovská tradícia túto metódu nepripúšťa.
Pri vstupe do Jeruzalema je jeden z najväčších cintorínov v meste. Hroby sa rozprestierajú až k okrajom diaľnice a všetkým okoloidúcim vozidlám tak pripomínajú, ako málo pôdy zostalo pre budúcich zosnulých.
Vláda sa však pri riešení tohto problému pozrela do minulosti a navrhla pochovávanie viac nahusto. V biblických časoch bolo totiž bežné, že mŕtvych ukladali do hrobu jedného na druhého v podzemných kryptách.
Túto myšlienku šetrenia priestorom aplikovali izraelskí architekti Tuvia Sagiv a Uri Ponger vo svojom návrhu, ktorí predložili Hlavnému izraelskému rabinátu. Tento najvyšší náboženský orgán v židovskom štáte dohliada aj nad spôsobom pochovávania.
Architekti upozornili na existenciu hrobiek, do ktorých ukladali členov židovskej rady Sanhedrin, čo bol najvyšší súdny orgán zriadený v každom meste historickej Zeme izraelskej. Posledné rozhodnutie 23-člennej rady sa spomína v roku 358 n.l.
Rabinátu sa návrh zapáčil, keďže rešpektuje náboženské direktívy. "Tento systém sa používal v čase existencie Sanhedrinu. Obnovujeme niečo, čo tu v minulosti už bolo," povedal hlavný izraelský rabín Jona Mecger.
Podľa Sagivovho a Pongerovho spoločného návrhu vybudujú na prepchatom cintoríne Kirjat Šaul štvorposchodovú stavbu, ktorá sa bude majestátne týčiť nad desiatkami tisícmi hrobmi natlačenými na seba. Stavba bude mať tvar vŕška, z ktorého stien vyrastú kvety a krovinové porasty. Vnútri bude miesto pre 5000 tiel, čo je približne štyrikrát viac, než by mohlo byť pochovaných na existujúcom pozemku cintorína. Nad podobnými projektmi uvažujú už aj ďalšie izraelské mestá.
