BRUSEL. Na vplyvnom poste nahradil bývalého holandského ministra zahraničných vecí Jaapa de Hoop Scheffera.
Svoje pracovné povinnosti začne Rasmussen plniť na budúci týždeň v pondelok. V utorok bude predsedať schôdzke predstaviteľov členských štátov NATO.
Najväčšou výzvou pre nového šéfa NATO bude Afganistan, kde v súčasnosti pôsobí 64.500 vojakov medzinárodných bezpečnostných síl ISAF a aliancia tam musí zaisťovať bezpečnosť pred nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami.
Chce rokovať s Talibanom
V rozhovore publikovanom dnes v dánskych novinách Politiken sa Rasmussen vyslovil za rokovania s Talibanom. Konštatoval, že v hnutí pôsobia aj skupiny, s ktorými možno rokovať a snažiť sa dosiahnuť zmierenie vo vojnou zničenej krajine.
Súčasne však poznamenal, že na druhej strane má Taliban aj tvrdé jadro fundamentalistov, ktorí uznávajú len vojenskú silu a s ktorými nebude možné dohodnúť sa.
Bývalý dánsky premiér podporil výzvy niektorých predstaviteľov - medzi nimi aj britského ministra zahraničných vecí Davida Milibanda, ktorí po letnej ofenzíve NATO požadujú priame rokovania s talibmi.
Afganistan dominoval aj v agende Rasmussenovho predchodcu Scheffera. Ide nielen o doposiaľ najväčšiu, ale súčasne aj najkrvavejšiu misiu Severoatlantickej aliancie. Od doby, keď NATO spustilo operácie v "Pohrebisku ríš", už prišlo o život viac než 1000 vojakov západných krajín.
Väčšina obetí pochádza z iba neveľkého počtu štátov, ktorých jednotky slúžia na nepokojnom juhu Afganistanu. Ide o Spojené štáty, Britániu, Kanadu, Holandsko a Dánsko.
Holanďania sa plánujú stiahnuť z afganského územia na budúci rok; Kanada uvažuje o roku 2011. Britská vláda je tiež kvôli Afganistanu terčom kritiky na domácej pôde po tom, ako len v júli prišlo v bojoch o život 22 britských vojakov.
Ako ďalej s Ruskom
V samotnej aliancii panujú takisto rozdiely ohľadne jej ďalšieho rozširovania a vzťahov s Ruskom, pričom obe tieto otázky sú v súčasnosti navzájom prepojené.
Rasmussen tiež bude musieť hľadať novú mocenskú rovnováhu medzi najsilnejšími členmi aliancie - USA, Britániou, Francúzskom a Nemeckom - po tom, ako sa Francúzsko po 40 rokoch pripojilo k vojenskému veleniu NATO, konštatovala agentúra DPA.
