Veľa sa aj v tomto zápisníku popísalo o tom, akí darmožráči a spiatočníci sú ultraortodoxní veriaci v Izraeli. Áno, áno, je to taký liberálno-sekulárny pohľad a má rovnaké limity a zradné momenty ako svetonázor ultraortodoxných. Sú totiž veci, ktoré im nemožno uprieť.
Ide mi o takú veľmi prozaickú a nešťastnú záležitosť, akou je násilná smrť.
Vzhľadom na izraelské postavenie na mape teroristov a prudko nedisciplinovaný postoj tunajšej verejnosti k dopravným predpisom, môže postihnúť prakticky kohokoľvek a kedykoľvek. Ak sa už nešťastie stane, nastupujú na miesto činu okrem policajtov, záchranárov, požiarnikov a médií aj bradatí muži v chirurgických rukaviciach a v žltých reflexných vestách so značkou ZAKA, spod ktorých visia modlitebné motúziky.
ZAKA je dobrovoľná organizácia ortodoxných mužov, ktorej hlavnou úlohou je identifikovať mŕtve telá a snažiť sa ich dostať do takého stavu, aby boli čo najdôstojnejšie pripravené na pochovanie. Ľudí zo ZAKA volajú k teroristickým útokom, haváriám, vraždám, zabitým vojakom. Členovia organizácie tiež cestujú do zahraničia, ak sa nešťastie Izraelčanom stalo mimo domova. Boli v dvojičkách, hľadali izraelské obete cunami, priviezli domov telá zabitých izraelských turistov, identifikovali izraelských vojakov zabitých v Libanone.
Muži zo ZAKA majú hroznú, depresívnu a nepríťažlivú prácu, pre ktorú ich volajú anjeli smrti. Oni o nej hovoria ako o poslaní, cti a o tom, že židovské náboženstvo káže ľuďom robiť dobré skutky. A o tom, ako im viera pomáha. Musí byť silná a neotrasiteľná, keď týchto mužov vyháňa od rodín, aby kdesi zbierali doslova kúsky ľudského mäsa. Často ma tu z takej slepej viery mrazí. V tomto prípade sa jej skláňam.
Autor: dopisovateľka SME z Blízkeho východu
