.
Kišiňovský bar Deja vu, kde jedno pivo stojí päť eur, sa počas povolebnej noci zaplnil nadšenými Moldavčanmi. Keď sa dozvedeli, že komunisti získali menej kresiel v parlamente ako demokratické opozičné strany, vyšli do ulíc oslavovať. Také jednoduché to však nebude.
„Práve prežívame prechod z diktátorského systému ovládaného prezidentom Vladimirom Voroninom k demokratickému, bude to ešte dlhá a komplikovaná cesta,“ hovorí jeden z najlepších analytikov v krajine a šéf moldavského Rádia slobodná Európa Vasile Botnaru.
VÝSLEDKY VOLIEB vládna: Komunistická strana Moldavska: 45,1 percent (48 poslancov) opozičné: Liberálnodemokratická strana: 16,4 percent (17 poslancov) Liberálna strana: 14,4 percenta (15 poslancov) Demokratická strana: 12,5 percenta (13 poslancov) Sociálnoliberálna aliancia Naše Moldavsko: 7,4 percenta (8 poslancov)
Ako chutí tajná služba O represívnych metódach nehovorí náhodou. Moldavská polícia brutálne potlačila demonštrácie proti komunistom po kontroverzných aprílových parlamentných voľbách, ktoré si Moldavčania v stredu zopakovali. Zatkla pri nich stovky ľudí, ktorí boli vo väzení mučení a bití. Štyria ľudia zahynuli.
Aj Botnaru vie, ako chutí práca nezávislého novinára v krajine, kde vládne bývalý sovietsky aparátčik Voronin. „Moje telefóny sú permanentne odpočúvané,“ hovorí Botnaru.
Nemá dosť na prezidenta Posledný vývoj v Moldavsku to môže zmeniť. Komunistická strana napriek čiastočným volebným podvodom získala o desať kresiel menej. „To je veľká strata popularity a rana pre Voronina, sú zrazu v menšine,“ hovorí Botnaru.
Opozičné demokratické strany majú teraz dosť hlasov na zostavenie vlastnej vlády. To je podľa moldavských analytikov najpravdepodobnejší scenár. „Politici vedia, že aj k nám prichádza ekonomická kríza, a preto sa budú snažiť vyriešiť situáciu čo najskôr. Problémom však môže byť, že vládu musí schváliť aktívny prezident Voronin.“ A tu môžu nastať prvé problémy.
Opozícia nemá 61 hlasov na zvolenie nového prezidenta. Ten odchádzajúci – Vorinin by tak teoreticky mohol pri politickom pate znovu rozpustiť parlament. A najbližšie voľby by sa mohli uskutočniť podľa ústavy až na budúci rok. „Riskoval by však masívne demonštrácie,“ myslí si Botnaru.
Nadstranícky prezident? Vylúčený nie je ani variant, že opozícia by sa dohodla na neutrálnom nestraníckom kandidátovi na prezidenta, ktorého by akceptovala aj komunistická strana. „Predstava, ako Voronin zrazu zabudne na svoje drsné metódy a jeho straníci, ktorí ho vnímajú pomaly ako Boha, by sa obrátili proti nemu, však nie je veľmi pravdepodobná,“ dodáva Botnaru.
Moldavských politikov tak v najbližších dňoch čakajú náročné vyjednávania. Líder každej opozičnej strany je pomerne silná osobnosť, čo môže vyvolať spory.
„Jedno je však isté. Po aprílových udalostiach sa občianska spoločnosť v krajine zobudila. A nielen mladí ľudia v uliciach, ale aj jednotliví sudcovia či policajti. Na začiatok to nie je až také zlé,“ dodáva Botnaru.
Autor: Z Kišiňova od nášho redaktora Mirka Tódu
